Dvanástka je pokračovanie románu Priechod. Po prečítaní prvej časti som dúfala, že druhá časť bude aspoň taká dobrá ako jej predchodkyňa. Musím povedať, že Priechod sa mi páčil o kus viac, ale všetko po poriadku.
Justin Cronin má veľký dar slova. Všetko opisuje kvetnato, až sa vám niekedy môže zdať, že je to na škodu. V niektorých prípadoch som mala chuť pár stránok preskočiť, aby som sa dostala k tej časti, čo ma zaujíma. Situácie opisuje úderne a presne. Pri čítaní som mala pocit, že som na húsenkovej dráhe. Striedali sa akčné scény so scénami na uváženie a zas naopak. Keď som sa dostali k akčnej scéne knihu som hltala plnými dúškami a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Avšak, keď nastali uvážlivé scény, tajne som dúfala, že sa čoskoro skončia a v knihe sa opäť začne niečo diať.
Po prečítaní Priechodu som očakávala, že aj jeho nasledovníčka bude rovnako dynamická, akčná a pútavá. Ale tohto som sa nedočkala. Úvodných sto strán som sa zoznamovala s novými postavami a márne som čakala, kedy sa objavia preživší z jednotky.