Rozhovor s Michaelou Vysloužilovou

V súčasnosti, mnohí z nás píšu a pokúšajú sa napísať rozsiahlejšie dielo ako len krátku poviedku. Niektorí už sú vo fáze editácie, iní píšu ako o dušu aby sa do tejto fázy mohli dostať. Na Slovensku máme dobrých aj menej dobrých autorov, po ktorých knihách siahneme. Ale čo s ľuďmi, ktorí sa snažia, aby ich diela boli publikované a tak prístupné aj verejnosti? Osobne poznám nejednu talentovanú dievčinu, ktorá písať jednoznačne vie, tak prečo o nich nikto nevie, alebo vie iba veľmi malá skupinka ľudí? To je otázka, ktorú tu nebudem rozoberať, lebo na to by som potrebovala samostatný článok. Niektorí ste už počuli o mladej dievčine, ktorá sa pustila do fantasy príbehu, ktorý podľa mňa by mal dostať viac pozornosti a mala by sa dostať do povedomia čo najviac ľuďom. Hovorím o Michaela Vysloužilovej, ktorá píše sériu Nemŕtvi, kde prvá časť sa volá Kameň večnosti. Miška prijala moju ponuku na rozhovor, kde sa dozviete nejaké tie veci o nej, o prvej časti Nemŕtvych ako aj o sérii samotnej. Tak vás už nebudem zdržovať, prečítajte si rozhovor :)

1. Ahoj, ďakujem, že si prijala pozvanie na rozhovor. Kameň večnosti si už našiel niekoľko fanúšikov. Povieš nám, na čo sa môžeme tešiť v prvej časti série Nemŕtvi?

Tak v prvom rade ja ďakujem za pozvanie, Sue. Úvodná časť série privádza čitateľov do jedného nemenované mestečka v Kalifornii, kde sa stretávame s šestnásťročnou Carry, ktorá nie je tak celkom človek. Po nociach loví démonov a cez deň sa hrá na obyčajnú študentku, neustále sa sťažuje na svoj nudný stereotypný život, až kým sa jej doň nenabúrajú tri takmer-bosorky. Svet mágie a zabíjania pre ňu nie je nový, ale s čím skúseností nemá, je interakcia s ostatnými ľuďmi. A zatiaľ čo sa s novými komplickami snaží zachrániť svet pred apokalypsou, musí Carry zvádzať aj súkromný boj, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane jej neobľuba v ľudskej spoločnosti a zároveň túžba konečne niekam zapadnúť.

2. Rôzni autori majú rôzny pohľad na upírov. Akí sú tí tvoji?

Ak ide o predstavu, ktorú preferujem ja osobne, tak to bude tá tradičnejšia – drakulovská. Prespávanie v rakvách či premena na netopiera mi síce prídu zábavné, ale klasické záležitosti ako drevené kolíky, kríže, alergia na slnko a hlavne tesáky sú tými hlavnými znakmi, ktoré ma na upírskej literatúre vždy potešia. Preto som tieto znaky použila i pri svojich upíroch s niekoľkými ďalšími úpravami, ktoré mi tak akosi pasovali do príbehu. Ak by som ale mala rozoberať celú svoju upírsku mytológiu, nestačila by mi na to ani jedna strana, a okrem toho by som zbytočne zachádzala do deja ďalších častí a tie zatiaľ nie sú podstatné.

Existujú dve teórie, ktoré by mohli vysvetliť, kto naozaj som. Prvá tvrdí, že som polovičným upírom. Druhá prehlasuje: cvok. A hoci mám sama z času na čas sklon si tieto dve pravdepodobnosti mýliť, fakty sú občas až príliš neoblomné. Mám nadľudskú silu, vidím, počujem a cítim, čo iní nie, a predovšetkým trpím podivnou túžbou po krvi. Môj znudený stereotypný život však prudko nabral iný smer, keď moje malé tajomstvo odhalil niekto, komu by som sa s ním dobrovoľne nikdy nezverila.

Oh, a potom je tu ešte ten chlapík z mojej minulosti, ktorý sa ma snaží zabiť. Kedysi by si vystačil aj s mojím vykrvácaním na smrť, dnes sú ale jeho ciele vyššie. Chce zažiť svoje peklo na zemi a nehodlá sa vzdať, kým ho nedosiahne. Takže... Nemala by som ho zastaviť?

ROZHOVOR: Dominika Spodniaková

Dominika Spodniaková ... hovorí vám toto meno niečo? Nie? A čo takto DomiLondon? Už vám svitlo? Isto viete, že naša spolu-blogerka nedávno vidala svoju prvú knihu pod názvom Súboj lásky, čím si splnila svoj sen. Dominika je mladá začínajúca autorka, ktorá má veľký talent. Ak ste čítali Súboj lásky, tak budete so mnou súhlasiť. 

Rozhodla som sa, že Dominiku trochu vyspovedám a tak vám prinášam rozhovor, v ktorom sa dozviete zaujímavosti od Súboji lásky, čo práve chystá Dominika, a taktiež, čo robí vo voľnom čase, keď práve nepíše.

Ahoj, Dominika. Som veľmi rada, že si prijala moje pozvanie na rozhovor. Na úvod nám povedz ťa okrem písania baví?
Myslím, že som dosť výrazne sezónne orientovaný človek, takže jeden čas ma baví jedna vec, potom to neskutočné nadšenie opadne a s plnou vervou sa vrhnem na inú. Absolvovala som etapu kreslenia a maľovania- to trvalo tak dva roky, alebo tak- a môj ocko bol z toho taký nadšený, že mi potajme dohodil job v komixovom časáku. Samozrejme, že som to nevzala, lebo v tom čase som sa už dostala do fázy, kedy to nadšenie začalo opadávať. Ale kreslenie ma stále baví. Najmä kreslenie postavičiek s veľkými očami. Som však normálny (viac-menej) človek 21. Storočia, takže závislosť na dobrých filmoch a hudbe sa nevyhla ani mne. A samozrejme čítanie a písanie. Myslím, že toto sú jedny z mála aktivít, ktoré ma nikdy neopustia. Obávam sa.

Pre mňa si veľmi milá a priateľská osôbka, s ktorou si mám vždy čo povedať. Ale kto je Dominika Spodniaková z tvojho pohľadu?
Závislá na knihách a hudbe / Fakt ťažký pijan kávy a čaju / Frustrovaná z kooperácie medzi Coldplay a Rihannou / Snívajúca o živote v Kodani / Zamilovaná do mestského spôsobu života / Nadšená z divných vecí (zvuk vysávača, škvrny od atramentu na prstoch, bezodná káva u Shtoor- a) / Veľký fanúšik pána Salingera a undergroundovej rokovej hudby (Viva Charlie Straight and Fun. too) / Nezávislý písač / Lover of Indie and Hipster Style / Šialene vystrašená zo vzťahov / Odporca mlieka / Nevyliečiteľný snívač / Až zúfalo obyčajné dievča / Vymýšľa scenáre, ktoré sa nikdy neuskutočnia / Vystrašená z klaunov, objímania a horských dráh / Fanúšik Star Wars a nesmrteľného výroku Darth: "Luke, I am Your Father" / Násilne uveznená v 21. storočí / Trochu buchnutá do vintage štýlu a vintage bicyklov (najmä tých belasích) /

Čo ťa priviedlo k písaniu?
Neviem. Písala som od jakživa. Fakt. Viem, znie to divne a klišovito a trápne, ale žiaľ je to pravda. Keď som bola malá, jednu básnickú zbierku (všímajte to veľkolepé označenie: básnická zbierka) mi mamina dokonca prepísala na písacom stroji a potom mi ju v robote zviazala. Zošívačkou. A ja som bola hrdá, lebo v tom čase som sa chcela stať známou poetkou. :D. Neviem kam sa tá zbierka stratila, ale ak ju niekto nájde... pravdepodobne by ju nemal vynášať na svetlo Božie.

Nuž a... najväčšiu zásluhu na mojom písaní má azda Meg Cabot. Fakt. Vďaka nej mám pod posteľou asi osemsto hrubikánskych a husto popísaných denníkov so zážitkami, ktoré zvečnenia hádam ani neboli hodné (ale teraz som rada, že ich mám).
Takže, pravdu povediac, písanie je so mnou zviazané asi ako moja pravá ruka. Alebo ľavá. To je jedno. Proste úzko.

Chcela by si sa písaním živiť?
Nie. Nechcem hovoriť, že určite nie, lebo to by bolo čudné, ale... myslím, že neznesiem byť niečím obmedzovaná... a písanie for living by také pre mňa asi bolo. Už by to nebol únik, ani hobby ale job... Smutné a desivé zároveň. Nuž, momentálne som teda zásadne proti nápadu, aby som sa písaním živila - hlavne preto, že zatiaľ na to ani z diaľky nemám.

Nedávno vyšla tvoja prvá kniha s názvom Súboj lásky. Aké to boli pocity, keď si ju po prvýkrát držala v ruke?
Čudné. Tešila som sa. Rozumom. Srdcom som to akosi nedokázala. A bála som sa. Mala som pocit, akoby som dávala na trh svoju vlastnú dušu - kus zo mňa. Treba povedať, že Súboj lásky nebol intencovane určený na vydanie, nikdy som nad tým nepremýšľala, nikdy som nemyslela, že by som niečo mohla vydať, jednoducho som si písala pre seba a teda som tam dávala veci, ktoré boli výsostne z môjho súkromia... možno preto som sa tak bála „odhalenia“. A stále sa bojím. To by som bola aká klamárka, keby som povedala, že už som to už prekonala. :D Ale v konečnom dôsledku som rada a teším sa. Naozaj. Veľmi.

Kniha obsahuje aj prvky nadprirodzena. Prečo si si vybrala práve fantasy žáner?
Je to asi ťažko uveriteľné, ale ono to išlo samo. Jednoducho mi v hlave vznikla myšlienka, potom ďalšia, na ňu sa nabalilo niečo iné... ja som ani neuvažovala nad tým, že to bude fantasy, alebo nie... Skutoční spisovatelia a ozajstní autori by boli zrejme z môjho postoju k tejto veci znechutení a tak, ale pomôžem si, keď je to raz tak?

Ako prebiehal proces vydania? Oslovila si iba jedno vydavateľstvo?
Uhm. Oslovila som len jedno vydavateľstvo. A úprimne, bola som si istá, že mi to nevydajú. Fakt. Stavila by som na to všetky svoje prachy. A potom mi napísali z Motýľa, že sa im to páči a že by to azda vydali. Bola som vtedy na intráku. Sama. Chvála Bohu, lebo (a teraz nepreháňam) skákala som meter päťdesiat a smiala som sa ako nejaká šialená baba zo psychofilmu, ruky sa mi triasli a mala som pocit, že z toľkého adrenalínu odpadnem.

Ale dlho som o tom nikomu nehovorila. Môj vlastný ocko sa o tom dozvedel až asi o mesiac alebo dva neskôr. Dovtedy to vedela len mamina a sestra. A ani teraz to ešte kopa kamarátov nevie.

Mala som možnosť prečítať si Súboj lásky. Kniha sa mi páčila. Aké sú ohlasy? Dostala si už aj nejakú kritiku?
Zatiaľ nie... teda vlastne hej. Na martinuse napísali baby, že sa im anotácia podobá s anotáciami na Navždy a Twilight. A po dôkladnom šetrení som zistila, že majú pravdu. Teda anotácia na Navždy je fakt podobná ako tá na Súboj lásky, ale obsah je celkom, celkom, celkom iný. :D

To sú zatiaľ asi jediné kritiky... Aha a ešte post od Mirky Varáčkovej, ale to nevnímam ako negatívnu kritiku, pretože má pravdu. Ona je profesionálka a vie o čom hovorí. Bola by som hlúpa, keby som si jej slová nebrala k srdcu a nesnažila sa moju prácu podľa nich zlepšiť.
To je asi všetko. Zatiaľ mám veľmi milé a pekné ohlasy a to si cením Naozaj. Neuveriteľne. Je úžasné vedieť, že moje dielo sa môže niekomu páčiť... a že to nie je len moja sestra, alebo mamina, ktoré by povedali, že sa im to páči, aj keby to bola najhoršia vec na svete len preto, že ma majú radi. Viete ako to myslím. :D

Pracuješ momentálne na ďalšej knihe?
Neviem či to niekedy bude kniha a či nie, ale jasné že pracujem. Vždy musím mať v compe aspoň jeden rozrobený word. Inak nemôžem existovať. Takže... pravda je taká, že aj teraz na niečom robím.

V počítači mám pár hotových rukopisov, ale tie nechcem posielať do vydavateľstva. Chcem aby ostali len mojimi... aby som mala niečo svoje len pre seba.

Nuž, ale príbeh na ktorom pracujem.... kto vie, možno niekedy uzrie svetlo sveta. A možno nie. :D

Každopádne je to niečo celkom, celkom, celkom iné ako Súboj lásky.

Kde si hľadala inšpiráciu pre svoju knihu?
V hlave, v svojich zážitkoch... ja neviem. Fakt neviem odkiaľ pochádzajú nápady. Možno niekde existuje taká cisterna na idey, z ktorej sa autorom takým neviditeľným lievikom do hlavy sypú nápady. A možno to tak nie je. Neviem. Niekedy som mala pocit, ako by mojej prsty chodili po klávesnici bez toho, aby som im čokoľvek prikazovala písať... Divné...

Ale väčšinou tie nápady plynú asi zo zážitkov, z mojich priateľov a ... neviem, z vecí okolo mňa. Taký mišung, veď to poznáte.

Kto je tvoj vzor medzi autormi?
Nie som z tých, ktorí majú medzi autormi, alebo spisovateľmi vzory (možno je to chyba, čo ja viem)... skôr ma inšpirujú ľudia - bežní, tajomní, takí na ktorých je niečo také zvláštne až to musíte obdivovať. Napríklad moja sestra - asi najmúdrejší človek v mojom okolí a to je odo mňa o rok mladšia. Alebo môj kamarát, ktorý by podľa mňa s radosťou položil život aj za týpka, ktorého nikdy nevidel alebo môj profesor píše a píše fakt dobre, a dlho sme o tom ani nevedeli (chcete vedieť kto to je? Okej- Pavol Rankov), alebo iní učitelia, ľudia ktorých len tak vidím na ulici a oslovia ma svojím oblečením vystupovaním alebo way of life... chápete. Ja viem, že to znie trápne a strelene a ako vytrhnuté z nejakého trápneho b-čkového amerického filmu, ale je to pravda. Faktis.

Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí sa pokúšajú napísať knihu?
Nuž, decká, vedzte, že ak sa podarilo knihu vydať mne, zvládne to každý. Verte mi, nie som ničím výnimočný človek a v tomto už vôbec nie. Takže....ak je písanie to, čo vás baví, ak to máte naozaj radi a ste šťastní, keď máte otvorený word, sedíte pri stole s kávou v ruke a vidíte pred sebou slová, ktoré vyšli z vašej hlavy a stále tam prichádzajú nové a nové tak ste presne tie správne osoby, ktoré podľa mňa majú potenciál vytvoriť niečo parádne a skvelé. Niečo čo osloví veľa a veľa ľudí a niektorým z nich to azda aj zmení život.

Poviem vám heslo, ktorým sa riadim a ktoré sa podľa mňa dá dokonale aplikovať na túto otázku: „Nesnažte sa robiť to, čo podľa vás svet potrebuje. Snažte sa nájsť to, čo oživuje vaše srdce a robiť to, pretože svet potrebuje ľudí s oživeným srdcom.“ Takže, ak vaše srdce rastie a kvitne keď píšete, keď fantazírujete, alebo čokoľvek iné, robte to, pretože svet potrebuje, aby ste robili presne to. :D

Na záver by som sa chcela ešte raz Dominike poďakovať za trpezlivosť. Prajem ti veľa úspechov v písaní a tak isto aj v osobnom živote.

Rozhovor s Miroslavou Varáčkovou

Hovorí Vám niečo meno Miroslava Varáčková? Nie? Mirka Varáčková je úspešná mladá slovenská fantasy spisovateľka. Mám tú česť uviesť vám rorozhovor s ňou.

Mirka bola veľmi ochotná odpovedať mi na všetky zvedavé otázky, ktoré som jej položila. Prostredníctvom rozhovoru mi dovolila nazrieť do jej vnútra, podeliť sa o svoje súkromie a spoznať ju tak ako ju nikto iný nepozná.

Touto cestou sa jej chcem veľmi pekne poďakovať, že si našla čas a dovolila mi spraviť s ňou rozhovor. Ďakujem :)

Vo vydavateľstve Motýľ Mirke vyšli tieto knihy: O lásku sa neprosí, Hriech v mene života, Anjeli noci, Sprevádzačka a Prežila som svet.

Už vás ďalej nebudem napínať. Nižšie si môžete prečítať spomínaný rozhovor.

autorka plagátu je Veronika Vrabcová

Ahoj, som rada, že si prijala ponuku na rozhovor. Nedávno ti vyšla kniha Prežila som svet. Mohla by si nám ju priblížiť?

Ahoj Sue, samozrejme som Tvoju ponuku prijala s radosťou. Veľmi rada sa s čitateľkami Tvojho blogu podelím o svoje skúsenosti a postrehy.

Prežila som svet je moja v poradí piata kniha. Ide o postapokalyptický príbeh o zakázanej láske, ktorý je určený v prvom rade pre YA. Rozpráva o vzťahu, ktorý vzniká medzi sedemnásťročnou Elou, z ktorej sa počas vojny stal štvanec a jedným z jej úhlavných nepriateľov - Alexom. Milenci sú denne vystavovaní riziku smrti, obaja čelia svojim „démonom“ a obaja túžia žiť opäť normálne - tak ako sa žilo pred vojnou a predtým, ako sa ich životy zmenili na peklo.

Príbeh je presiaknutý ponurou atmosférou, snažila som sa do neho vložiť potrebnú dávku napätia a zvratov, zopár „mŕtvych“ som nechala ožiť a veľa živých zomrieť... Myslím si, že by sa v knihe mohli nájsť predovšetkým milovníčky napätia a smutných osudov.

Ktorá z kníh, ktorú si napísala ti najviac prirástla k srdcu a ktorú nemôžeš ani vidieť?
Na túto otázku neviem jednoznačne odpovedať. Môžem knihy rozdeliť na tie, ktoré sa mi písali veľmi dobre a tie, ktoré horšie. Do prvej skupiny patria Anjeli noci a Prežila som svet. Asi je to tým, že ľahšie sa viem vžiť do príbehov, ktoré sú tajomné a s náznakmi fantasy. Tie zo života mi neposkytujú dostatočne veľké „krídla“. Nebaví ma čítať a dupľom nie písať príbehy, v ktorých sa riešia bežné problémy, rôzne milenecké trojuholníky, nevera, intrigy... Ak musím denne čeliť bežným starostiam, asi ťažko by mi písanie o štrikovaní, varení a podobných veciach poskytovalo dostatočný únik z reality, o ktorý mi práve pri tvorbe príbehov ide. Je prvoradé, aby som sa v deji našla, aby som sa stotožnila s postavami a hlavne nechala maximálny priestor svojej fantázii

Takmer všetky tvoje knihy boli bestsellermy. Aký je to pocit stretnúť sa s fanúšikmi a vedieť, že tvoje knihu žnú úspech?

Dobrý, jednoznačne!

Aké boli tvoje pisateľské začiatky?

Ufff, ani si nespomínam. Píšem asi odjakživa. Na základnej škole to boli krátke rýmovačky, divadelné scénky, s niekoľkými spolužiakmi sme založili triedny časopis... na gympli som žila hlavne písaním poézie... no a k próze som sa dostala až počas materskej dovolenky.

Čo ťa viedlo k napísaniu tvojej prvej knihy?

Dlhé nudné večery počas MD, keď bol môj muž v práci a ja som potrebovala ten vlečúci sa čas niečím vyplniť.

Pracuješ momentálne na ďalšom príbehu?

Áno, vždy mám niečo rozpísané.

V akom štádiu je príbeh, na ktorom pracuješ? O čom bude?

Sama ešte presne neviem, o čom bude, jediné, v čom mám jasno je, že pôjde opäť o fantasy pre YA. Zatiaľ mám hotových približne 80 normostrán. Nosným motívom bude láska, no v príbehu sa vyskytne aj tajný spolok Očistec, novodobá inkvizícia, pravdepodobne časť deja presuniem zo stredoškolského prostredia do tajomných Benátok... možno sa v knihe objaví posol smrti.... ale nechcem popredu príliš prezrádzať, lebo naozaj ktovie, čo za príbeh to nakoniec vymyslím a naťukám

 

Je ťažké uchytiť sa ako slovenský fantasy autor, ale tebe sa to aj napriek tomu podarilo. Prečo si si vybrala práve tento žáner?

Ani neviem, nikdy som sa popredu nezamýšľala nad tým, či kniha bude toho alebo onoho žánru. Jednoducho som začala písať, nechala ožívať postavy, vytvárala atmosféru... a celé sa to vykryštalizovalo akosi samé. Vždy ma bavilo čítať knihy, ktoré boli tajomné, napínavé, s poriadnou dávkou akcie a asi je prirodzené, že aj moje knihy sa začali uberať tým smerom.

Je o tebe známe, že tiež rada čítaš. Aké knihy preferuješ?

Ako som odpovedala už pri predchádzajúcej otázke – rada čítam knihy, ktoré ma dokážu vtiahnuť do deja a nepustia až pokiaľ neobrátim poslednú stranu. Musia ma zaujať, byť aspoň trochu originálne, napínavé, tajomné /alebo aj nie/, vždy poteší trochu romantiky, nie je na škodu humor... proste príbeh musí byť správne vystavaný a chytiť čitateľa už od prvých strán. Len málokedy sa dokážem prinútiť čítať knihu, ktorá ma od začiatku nebaví.

Čo robíš keď práve nepíšeš?

Všeličo možné. Starám sa o rodinu, venujem sa deťom, často chodím do prírody a na túry, rada si pozriem dobrý film /najlepšie v kine/... stále som v nejakej činnosti. Nuda je podľa mňa strata času, preto sa jej snažím všemožne vyhýbať.

Aké knihy, ktoré ťa zaujali by si nám odporučila?

U mňa momentálne vedie autor Markus Zusak. Približne pred rokom sa mi do rúk dostala jeho Zlodejka kníh a veľmi ma oslovila. Je to nádherná kniha, písaná úžasným štýlom. Prednedávnom som čítala aj jeho Posla, ktorá je síce iná, no tiež veľmi dobrá. Zusaka obdivujem a dúfam, že čoskoro napíše /ak už nenapísal/ ďalšie skvelé dielo.

Ďalšie moje srdcovky sú knihy zo série Hunger Games /Hry o život, Skúška ohňom a Drozdajka/ od Suzanne Collins, Skôr než zomriem od Downhamovej, Elektrický boh od Hydeovej... a veľa iných kníh. Keby mám vymenovať všetky, ktoré sa mi dostali pod kožu, bol by to veľmi dlhý zoznam. Ktorú by som však chcela ešte spomenúť, je Peter a Lucia. Ten príbeh musí osloviť snáď každého

Čo by si poradila mladým začínajúci autorom?

V prvom rade veľa písať, byť k sebe kritický a nebáť sa osloviť vydavateľstvá. To je asi to najdôležitejšie.

Na záver by som sa Vám chcela poďakovať za podporu a priazeň. Veľmi si vážim každého čitateľa/ čitateľku. Budem sa snažiť nesklamať Vás a tvoriť príbehy, ako najlepšie viem.

...............................................................................................................................

Ešte raz sa chcem Mirke veľmi pekne poďakovať za rozhovor.