ROZHOVOR: Dominika Spodniaková

Dominika Spodniaková ... hovorí vám toto meno niečo? Nie? A čo takto DomiLondon? Už vám svitlo? Isto viete, že naša spolu-blogerka nedávno vidala svoju prvú knihu pod názvom Súboj lásky, čím si splnila svoj sen. Dominika je mladá začínajúca autorka, ktorá má veľký talent. Ak ste čítali Súboj lásky, tak budete so mnou súhlasiť. 

Rozhodla som sa, že Dominiku trochu vyspovedám a tak vám prinášam rozhovor, v ktorom sa dozviete zaujímavosti od Súboji lásky, čo práve chystá Dominika, a taktiež, čo robí vo voľnom čase, keď práve nepíše.

Ahoj, Dominika. Som veľmi rada, že si prijala moje pozvanie na rozhovor. Na úvod nám povedz ťa okrem písania baví?
Myslím, že som dosť výrazne sezónne orientovaný človek, takže jeden čas ma baví jedna vec, potom to neskutočné nadšenie opadne a s plnou vervou sa vrhnem na inú. Absolvovala som etapu kreslenia a maľovania- to trvalo tak dva roky, alebo tak- a môj ocko bol z toho taký nadšený, že mi potajme dohodil job v komixovom časáku. Samozrejme, že som to nevzala, lebo v tom čase som sa už dostala do fázy, kedy to nadšenie začalo opadávať. Ale kreslenie ma stále baví. Najmä kreslenie postavičiek s veľkými očami. Som však normálny (viac-menej) človek 21. Storočia, takže závislosť na dobrých filmoch a hudbe sa nevyhla ani mne. A samozrejme čítanie a písanie. Myslím, že toto sú jedny z mála aktivít, ktoré ma nikdy neopustia. Obávam sa.

Pre mňa si veľmi milá a priateľská osôbka, s ktorou si mám vždy čo povedať. Ale kto je Dominika Spodniaková z tvojho pohľadu?
Závislá na knihách a hudbe / Fakt ťažký pijan kávy a čaju / Frustrovaná z kooperácie medzi Coldplay a Rihannou / Snívajúca o živote v Kodani / Zamilovaná do mestského spôsobu života / Nadšená z divných vecí (zvuk vysávača, škvrny od atramentu na prstoch, bezodná káva u Shtoor- a) / Veľký fanúšik pána Salingera a undergroundovej rokovej hudby (Viva Charlie Straight and Fun. too) / Nezávislý písač / Lover of Indie and Hipster Style / Šialene vystrašená zo vzťahov / Odporca mlieka / Nevyliečiteľný snívač / Až zúfalo obyčajné dievča / Vymýšľa scenáre, ktoré sa nikdy neuskutočnia / Vystrašená z klaunov, objímania a horských dráh / Fanúšik Star Wars a nesmrteľného výroku Darth: "Luke, I am Your Father" / Násilne uveznená v 21. storočí / Trochu buchnutá do vintage štýlu a vintage bicyklov (najmä tých belasích) /

Čo ťa priviedlo k písaniu?
Neviem. Písala som od jakživa. Fakt. Viem, znie to divne a klišovito a trápne, ale žiaľ je to pravda. Keď som bola malá, jednu básnickú zbierku (všímajte to veľkolepé označenie: básnická zbierka) mi mamina dokonca prepísala na písacom stroji a potom mi ju v robote zviazala. Zošívačkou. A ja som bola hrdá, lebo v tom čase som sa chcela stať známou poetkou. :D. Neviem kam sa tá zbierka stratila, ale ak ju niekto nájde... pravdepodobne by ju nemal vynášať na svetlo Božie.

Nuž a... najväčšiu zásluhu na mojom písaní má azda Meg Cabot. Fakt. Vďaka nej mám pod posteľou asi osemsto hrubikánskych a husto popísaných denníkov so zážitkami, ktoré zvečnenia hádam ani neboli hodné (ale teraz som rada, že ich mám).
Takže, pravdu povediac, písanie je so mnou zviazané asi ako moja pravá ruka. Alebo ľavá. To je jedno. Proste úzko.

Chcela by si sa písaním živiť?
Nie. Nechcem hovoriť, že určite nie, lebo to by bolo čudné, ale... myslím, že neznesiem byť niečím obmedzovaná... a písanie for living by také pre mňa asi bolo. Už by to nebol únik, ani hobby ale job... Smutné a desivé zároveň. Nuž, momentálne som teda zásadne proti nápadu, aby som sa písaním živila - hlavne preto, že zatiaľ na to ani z diaľky nemám.

Nedávno vyšla tvoja prvá kniha s názvom Súboj lásky. Aké to boli pocity, keď si ju po prvýkrát držala v ruke?
Čudné. Tešila som sa. Rozumom. Srdcom som to akosi nedokázala. A bála som sa. Mala som pocit, akoby som dávala na trh svoju vlastnú dušu - kus zo mňa. Treba povedať, že Súboj lásky nebol intencovane určený na vydanie, nikdy som nad tým nepremýšľala, nikdy som nemyslela, že by som niečo mohla vydať, jednoducho som si písala pre seba a teda som tam dávala veci, ktoré boli výsostne z môjho súkromia... možno preto som sa tak bála „odhalenia“. A stále sa bojím. To by som bola aká klamárka, keby som povedala, že už som to už prekonala. :D Ale v konečnom dôsledku som rada a teším sa. Naozaj. Veľmi.

Kniha obsahuje aj prvky nadprirodzena. Prečo si si vybrala práve fantasy žáner?
Je to asi ťažko uveriteľné, ale ono to išlo samo. Jednoducho mi v hlave vznikla myšlienka, potom ďalšia, na ňu sa nabalilo niečo iné... ja som ani neuvažovala nad tým, že to bude fantasy, alebo nie... Skutoční spisovatelia a ozajstní autori by boli zrejme z môjho postoju k tejto veci znechutení a tak, ale pomôžem si, keď je to raz tak?

Ako prebiehal proces vydania? Oslovila si iba jedno vydavateľstvo?
Uhm. Oslovila som len jedno vydavateľstvo. A úprimne, bola som si istá, že mi to nevydajú. Fakt. Stavila by som na to všetky svoje prachy. A potom mi napísali z Motýľa, že sa im to páči a že by to azda vydali. Bola som vtedy na intráku. Sama. Chvála Bohu, lebo (a teraz nepreháňam) skákala som meter päťdesiat a smiala som sa ako nejaká šialená baba zo psychofilmu, ruky sa mi triasli a mala som pocit, že z toľkého adrenalínu odpadnem.

Ale dlho som o tom nikomu nehovorila. Môj vlastný ocko sa o tom dozvedel až asi o mesiac alebo dva neskôr. Dovtedy to vedela len mamina a sestra. A ani teraz to ešte kopa kamarátov nevie.

Mala som možnosť prečítať si Súboj lásky. Kniha sa mi páčila. Aké sú ohlasy? Dostala si už aj nejakú kritiku?
Zatiaľ nie... teda vlastne hej. Na martinuse napísali baby, že sa im anotácia podobá s anotáciami na Navždy a Twilight. A po dôkladnom šetrení som zistila, že majú pravdu. Teda anotácia na Navždy je fakt podobná ako tá na Súboj lásky, ale obsah je celkom, celkom, celkom iný. :D

To sú zatiaľ asi jediné kritiky... Aha a ešte post od Mirky Varáčkovej, ale to nevnímam ako negatívnu kritiku, pretože má pravdu. Ona je profesionálka a vie o čom hovorí. Bola by som hlúpa, keby som si jej slová nebrala k srdcu a nesnažila sa moju prácu podľa nich zlepšiť.
To je asi všetko. Zatiaľ mám veľmi milé a pekné ohlasy a to si cením Naozaj. Neuveriteľne. Je úžasné vedieť, že moje dielo sa môže niekomu páčiť... a že to nie je len moja sestra, alebo mamina, ktoré by povedali, že sa im to páči, aj keby to bola najhoršia vec na svete len preto, že ma majú radi. Viete ako to myslím. :D

Pracuješ momentálne na ďalšej knihe?
Neviem či to niekedy bude kniha a či nie, ale jasné že pracujem. Vždy musím mať v compe aspoň jeden rozrobený word. Inak nemôžem existovať. Takže... pravda je taká, že aj teraz na niečom robím.

V počítači mám pár hotových rukopisov, ale tie nechcem posielať do vydavateľstva. Chcem aby ostali len mojimi... aby som mala niečo svoje len pre seba.

Nuž, ale príbeh na ktorom pracujem.... kto vie, možno niekedy uzrie svetlo sveta. A možno nie. :D

Každopádne je to niečo celkom, celkom, celkom iné ako Súboj lásky.

Kde si hľadala inšpiráciu pre svoju knihu?
V hlave, v svojich zážitkoch... ja neviem. Fakt neviem odkiaľ pochádzajú nápady. Možno niekde existuje taká cisterna na idey, z ktorej sa autorom takým neviditeľným lievikom do hlavy sypú nápady. A možno to tak nie je. Neviem. Niekedy som mala pocit, ako by mojej prsty chodili po klávesnici bez toho, aby som im čokoľvek prikazovala písať... Divné...

Ale väčšinou tie nápady plynú asi zo zážitkov, z mojich priateľov a ... neviem, z vecí okolo mňa. Taký mišung, veď to poznáte.

Kto je tvoj vzor medzi autormi?
Nie som z tých, ktorí majú medzi autormi, alebo spisovateľmi vzory (možno je to chyba, čo ja viem)... skôr ma inšpirujú ľudia - bežní, tajomní, takí na ktorých je niečo také zvláštne až to musíte obdivovať. Napríklad moja sestra - asi najmúdrejší človek v mojom okolí a to je odo mňa o rok mladšia. Alebo môj kamarát, ktorý by podľa mňa s radosťou položil život aj za týpka, ktorého nikdy nevidel alebo môj profesor píše a píše fakt dobre, a dlho sme o tom ani nevedeli (chcete vedieť kto to je? Okej- Pavol Rankov), alebo iní učitelia, ľudia ktorých len tak vidím na ulici a oslovia ma svojím oblečením vystupovaním alebo way of life... chápete. Ja viem, že to znie trápne a strelene a ako vytrhnuté z nejakého trápneho b-čkového amerického filmu, ale je to pravda. Faktis.

Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí sa pokúšajú napísať knihu?
Nuž, decká, vedzte, že ak sa podarilo knihu vydať mne, zvládne to každý. Verte mi, nie som ničím výnimočný človek a v tomto už vôbec nie. Takže....ak je písanie to, čo vás baví, ak to máte naozaj radi a ste šťastní, keď máte otvorený word, sedíte pri stole s kávou v ruke a vidíte pred sebou slová, ktoré vyšli z vašej hlavy a stále tam prichádzajú nové a nové tak ste presne tie správne osoby, ktoré podľa mňa majú potenciál vytvoriť niečo parádne a skvelé. Niečo čo osloví veľa a veľa ľudí a niektorým z nich to azda aj zmení život.

Poviem vám heslo, ktorým sa riadim a ktoré sa podľa mňa dá dokonale aplikovať na túto otázku: „Nesnažte sa robiť to, čo podľa vás svet potrebuje. Snažte sa nájsť to, čo oživuje vaše srdce a robiť to, pretože svet potrebuje ľudí s oživeným srdcom.“ Takže, ak vaše srdce rastie a kvitne keď píšete, keď fantazírujete, alebo čokoľvek iné, robte to, pretože svet potrebuje, aby ste robili presne to. :D

Na záver by som sa chcela ešte raz Dominike poďakovať za trpezlivosť. Prajem ti veľa úspechov v písaní a tak isto aj v osobnom živote.