Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.
Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.
Na vine sú hviezdy nie je obyčajná kniha. Hoci sám autor upozorňuje, že jeho príbeh sa v skutočnosti nestal, je reálny. Veď možno aj v tomto momente niekde na svete je dieťa, ktoré bojuje s rakovinou a má rovnaký osud ako Hazel z knihy Johna Greena. O tejto knihe som vedela už veľmi dávno. Skôr ako som sa dozvedela, že vyjde aj u nás v preklade. Jej prečítanie, ani neviem prečo, som odkladala tak dlho ako sa len dalo. Bola to obrovská chyba, pretože, už v úvode ma príbeh upútal a dychtivo som pretáčala stránky, ako to všetko nakoniec dopadne.