štvrtok 20. októbra 2011

STORMY: The unbecoming of Mara Dyer /recenzia/

Na blogu prichádzam s novou rubrikou ODPORÚČANÉ RECENZIE. Stormy bola taká zlatá a dovolila mi re-postnúť jej recenziu knihy The unbecoming of Mara Dyer. Každý týždeň, vo štvrtok, budem re-postovať recenzie, samozrejme so súhlasom autora/autorky.

Originál recenziu od Stormy nájdete TU.




Moje meno nie je Mara Dyer, ale môj právnik mi povedal, že si musím niečo vybrať. Pseudonym. Nom de plume, pre všetkých z nás čo študujeme na SATs. Viem, že mať falošné meno je divné, ale verte mi – práve teraz je to najnormálnejšia vec v mojom živote. I keď hovoriť vám to asi nie je veľmi múdre. Ale bez mojich veľkých úst by sa nikto nedozvedel, že sedemnásť ročné dievča, ktoré má rado Death Cab for Cutie, bolo zodpovedné za vraždy. Nikto by nevedel, že niekde tam vonku je študentka, ktorá má na svedomí niekoľko mŕtvych. A je dôležité aby ste vedeli, že nie ste na rade..
Narodeniny Rachel boli začiatkom.
To je to čo si pamätám.


„Mara Dyer“
New York City




Oficiálna anotácia:
Mara Dyer si nemyslí, že život by sa mohol stať ešte divnejším ako zobudiť sa v nemocnici so žiadnou spomienkou ako sa tam dostala.
Môže.
Verí, že tu musí byť niečo viac ohľadom nehody, na ktorú si nedokáže spomenúť, ktorá zabila jej priateľov a ju nechala bez úhony.
Je.
Neverí, že po tom čím všetkým si prešla sa môže zamilovať.
Mýli sa.

     The Unbecoming of Mara Dyer bola jedným s najočakávanejších titulov tohto roka. Obálka, anotácia, trailer a neskutočné množstvo nadšených bloggerov, ktorým sa do rúk dostala ARC verzia tejto knihy. Našli sa medzi nimi i skeptici, ktorí knihe dali jednu či dve hviezdičky, čo však nezmenilo vysoké očakávania okolia, ktoré si muselo počkať na dnes. Na oficiálne vydanie prvotiny Michelle Hodkin. Na 27. septembra. Ak sa teda rozhodnete siahnuť po tejto knihe a dovolíte, aby vás pohltila... tak to bude jazda ako sa patrí!

     Michelle Hodkin má neskutočný dar. Dar vyrozprávať príbeh tak pútavo, až budete nútení zatajovať dych. Slová, ktoré vkladá na papier, sú premyslené a nebudete musieť nadvihovať obočie nad nezmyselným sledom slov vo vetách. Čítanie Mary Dyer bolo jednoducho sen. Nie každý autor je v tomto smere takto precízny a či si už chceme priznať, alebo nie, štýl ktorým je kniha písaná je jednou z najdôležitejších častí knihy. Akokoľvek je dobrý príbeh, akokoľvek sú prepracované postavy, kniha nikdy nebude mať taký úspech pokiaľ slová v nej nedávajú zmysel. V tomto smere však Unbecoming of Mara Dyer určite nemá nedostatok. 

     Mara Dyer je obyčajné dievča s každodennými problémami. Teda bývala. Počas nehody v starej budove však prišla o najlepšiu kamarátku, priateľa i jeho sestru. Celý svet sa jej zrútil. Najhoršie na tom je, že si nič nepamätá. Sama seba sa pýta: Čo sa stalo v tú noc? Prečo sme boli v budove, do ktorej je zakázaný vstup? A posledná, najdôležitejšia otázka: Ako to, že som vyviazla takmer bez zranení? Musí si spomenúť. Po ničom netúži viac ako po spomienkach na onú noc. Prešlo už však toľko času a ona stále žije v nevedomosti sprevádzanej nočnými morami. A navyše sa s rodinou sťahujú niekam, kde to Mara nikdy nebude považovať za domov. Ako by aj mohla? Po príchode do nového mesta sa jej už bez tak chaotický život mení na jeden veľký kolotoč. Noah Shaw, halucinácie, tajomné úmrtia a nehody, ktoré nedokáže vysvetliť. Kto by z toho nemal v hlave jednu veľkú hatlaninu, v ktorej ledva dokáže určiť sever?

     Kniha je výsledkom spojenia contemporary (realistické prvky) a paranormal (nadprirodzeno). Ak teda čakáte urban fantasy, nedočkáte sa. Celá kniha je zasadená do normálneho sveta: stredná škola, domov, mesto. Žiadny anjeli, démoni, upíri a kdejaká iná háveď, ktorú všetci milujú a zároveň nenávidia (nech sa mi prihlási čo len jeden človek, ktorý by s radosťou natiahol krk k upírovi a povedal: „Na, cucni si!“). Obyčajný život dievčaťa, ktoré sa spamätáva z nedávneho incidentu s nádychom tajomna. To je časť knihy, ktorá zaujme. Tento štýl sa čím ďalej tým viac rozrastá. Ak sa bojíte, že na vás kvôli tomuto faktu nečaká akcia a dych berúce zvraty – I‘m so sorry, but it is not true. Možno občas budete schopní predvídať čo sa stane o pár strán ďalej, ale v konečnom dôsledku váš tlak aj tak bude vyskakovať hore-dole, tak prečo sa nad týmto faktom pozastavovať?


     Postavy, ktoré Michelle vytvorila sú realistické. Do určitej miery až príliš. Mara Dyer si získa pravdepodobne väčšinu čitateľov. Snaží sa premyslieť si svoje konanie, čo je síce úctyhodné, ale ako každý človek i ona občas koná impulzívne. Minulosť je pre ňu minulosť, snaží sa na ňu nemyslieť, ale ako to pri ľuďoch býva – stále sa k tomu určitým spôsobom vráti. Pretože keď človek chce zabudnúť, ísť ďalej, jedna malá časť jeho duše tento fakt zväčša odmieta. Rada kreslí, matematika je pre ňu občas ťažký oriešok a španielčine by sa najradšej vyhla. To je dôvod, pre ktorý si Maru väčšina čitateľov obľúbi. Napriek tomu čo sa stalo sú okolo nej bežné problémy sedemnásť ročného dievčaťa, cez ktoré sa snaží prehrýzť. Nehovoriac o jej vzťahu so starším bratom, matkou či otcom. Noah Shaw je zase hrdina... hm, ako by som to povedala? Nenávisť má neskutočne blízko k láske. Takže áno – Noaha Shawa budete občas nenávidieť, následne si vás niečím získa a začnete ho milovať. Je krásny, bohatý, inteligentný, sčítaný... ale v konečnom dôsledku stále vôl a Mara si to uvedomuje (plus pre Maru alebo Noaha? čo poviete?). Ak sa budete čírou náhodou cítiť previnilo za to, že ho máte radi: Nemajte strach, ja ho zbožňujem a netajím sa tým. 

     The Unbecoming of Mara Dyer je jedna veľká jazda. Možno príbeh samotný nesľubuje zápletku, ktorá vyrazí dych. To pravé orechové však prichádza po otvorení knihy a začítaní sa do prvej strany. Už len krátky úvod (ktorý som si dovolila preložiť vám úplne na začiatku a nájdete ho i v traileri) vás navnadí pre zvyšnú časť knihy. Občas v knihe nájdete klišé scény, alebo obohrané fakty (najväčší sukničkár si všimne nové dievča, ale nezahadzujte flintu do žita ;D), sú však spracované tak dobre, že vás to ani nebude trápiť. Michelle Hodkin si pre čitateľov pripravila knihu, ktorá vyrazí dych, zrýchli tep a donúti ich obhrýzať si nechty. Môjho vkusu ulahodila a bola som citovo vyžmýkaná. Nehovoriac o tom, že po dočítaní som túžila len po jednom – po pokračovaní.

Moje hodnotenie


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára