DomiLondon: Suzanne Collinsová - Skúška ohňom

Už je to nejaký ten piatok, čo som pridala nejakú odporúčanú recenziu. Keď som si prečítala recenziu od DomiLondon na knihu Skúška ohňom, povedala som si len, wow, to dievča vie ako písať. Preto som ju požiadala o dovolenie, zverejniť jej recenziu na svojom blogu. Originál nájdete TU.

------------------------------------------------------------------------------------

CoverDeal: PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Deal:  Hry o život sa možno skončili, ale to ale nie to, čo sa nimi rozpútalo...

BestFriend4Ever: Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss

Plus: Wedding Dress, Hidden Romance

RelationshipStatus: Nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné

CoverDeal: PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Ak už naozaj potrebujete vedieť pravdu, tak vám poviem, že s touto knihu som niekoľko nocí spala. Verte mi, ani medvedík, ktorého mi setra priniesla z Anglicka, keĎ som mala sedem nie je taký príjemný a hladkavý ako obálka tejto knihy. Keby sa to nejakým spôsobom dalo (verím, že jedného dňa vedci prídu na nejaký spôsob ako to uskutočniť), najradšej by som sa sama stala súčasťou tej obálky. Vážne.

Neviem čím to je, že je taká neuveriteľne príťažlivá... neviem či to robí celý ten príbeh, vnútorná sila knihy a posolstvo, alebo je to jednoducho len tou farbou a jednoduchým vzorom, ale .... nebolo by skvelé, keby každá kniha mala takú obálku?  Fajn, to možno preháňam, ale viete čo myslím.

 

A... viete čo je skvelé? Že vydavatelia (oproti tým slovenským) nepociťovali nehynúcu potrebu trepať na tú obálku nejaké postavy. Nie je tam nijaká Katniss, Peeta, Gale... nik. Len drozdajka, ktorá v konečnom dôsledku hovorí oveľa viac.

 

A tak kladiem slovenským vydavateľom jasnú otázku: Prečo sa nepoučíme zo západného spôsobu tvorenia fakt DOBRÝCH obálok (bez zbytočných trápnych klišé, trápnej romantiky a nasladlosti), ktoré sú oveľa zmysluplnejšie, a fakt dobre predávajú?! PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Deal: Hry o život sa možno skončili, ale to ale nie to, čo sa nimi rozpútalo...

Hry o život sa skončili. Katniss žije s matkou a Prim v dedine víťazov a jej susedom je Peeta. Stretáva sa s Galom. Všetko je v pohode. Všetko je konečne na dobrej ceste späť k normálu.... ŤAŽKO!!! Sedemdesiate štvrté Hry o život sa možno skončili, ale to čo nimi Katniss rozpútala sa poriadne ani len nezačalo.

 

V obvodoch sa začína diať niečo čo sa Sídlu ani trochu nepáči... niečo, čo naháňa strach aj samotnej Katniss, pretože chápe, že priliala olej do ohňa. Doslova. Dievča z plameňov dostane od prezidenta Snowa jedinú úlohu. Utlmiť hroziacu vzburu, ktorú svojim konaním spôsobila.... alebo príde o každého na koho si dokáže spomenúť.

 

Katniss sa snaží ako dokáže, predstiera, zásnuby s Peetom, prejavuje mu city... ale ani to nestačí. Nič čo spraví nikdy nebude stačiť. Nie na zastavenie toho, čo je už v plnom prúde.

 

A potom nastáva žrebovanie do Hier štvrťstoročia. Najväčších, najkrutejších hier ostatných dvadsiatich piatich rokov. Do posledných Hier Štvrťstoročia Sidlo obsadilo dvojnásobný počet vyvolených. Do hier predtým si vyvolených vyberali rodiny sami. Zvrátené. Čo príde tento rok?

 

Vyvolení sú vybraný z radov aktuálnych víťazov. Tí čo boli v aréne sa do nej musia vrátiť. Znova. Do smrtiaceho pekla.

Aj Katniss a Peeta.

No niečo sa medzi nimi a ostanými vyvolenými stane. Niečo čo by sa medzi vyvolenými stať nemalo. Držia spolu. Aspoň do určitej miery. S jediným cieľom. Zachrániť toho, kto môže pre revolúciu znamenať najviac...

BestFriend4Ever: Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss

Myslím, že oproti minulému roku, kedy bola v aréne po prvýkrát, sa Katniss zmenila. Stále nie je schopná prejavovať pocity a tak- svet v akom žije jej parádne umŕtvil dušu-, ale napriek tomu vie čo je správne. Neváha sa obetovať za toho, za to, čo za to naozaj stojí. Je to dievča, ktoré vám nepripadá ako trápna vykonštruovaná postava s vlastnosťami aké nemala ani Snehulienka. Je taká obyčajná, jej myšlienkové pochody sú mi také blízke, že nedokážem uveriť, že nie je skutočná. Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss.

Na to sa dá povedať jediné: I take a bow before you, Mrs. Collins.

(a áno, tentokrát by som Katniss za svoju kamošku naozaj brala. Čo ty na to Catnip?)

Plus:  Wedding Dress

Vo zvolene máme jeden Svadobný salón a vždy keď idem po meste, kukám do výkladov. Teda nie že by som mala nejakú zvrátenú túžbu sa vydávať a tak (aspoň nie hneď teraz...), ale aj tak si ich pozerám. Sú krásne, ale... úprimne... oproti tým, ktoré Cinna navrhol v knihe je to totálny šuvix. Verte mi.

 

Cinna, MERRY ME!... Ale najskôr mi navrhni šaty. A ak môžeš tak také, ktoré by sa vznietili a potom... veď vieš. Máš v tom prax, nemal by to byť problém. Dikes.

Plus:  Hidden Romance

A teraz nemyslím tú medzi Katiss a Peetom a Katniss a Galeom. Skôr mám na mysli Finnicka a Annie. Na youtube už o nich vznikol funmade seriál (nie že by som ho pozerala. ... FAKT som ho nepozerala!!!!)

 Knihe vlastne o nich dvoch nie je dokopy nič. Nijaké pohľady ani dotyky rúk... nič... vlastne samotná Annie sa v knihe ani neobjaví, ale z toho ako sa Finn správa jednoducho vycítite že tam ide o niečo fakt veľké.

 

Takže, hoci je Finnick trochu handsome-selfish- nahlavu, aj tak je to celé veľmi... heard- warming.

RelationshipStatus: Nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné

Táto sekcia v tomto prípade takmer zbytočná. Existuje na svete vôbec niekto, kto by dokázal z úst vypustiť vetu, že HG sú na nič? Pochybujem.

Včera som išla k starkej vlakom. Cesta trvá hodinu, ale po polhodine som musela Skúšku ohňom odložiť, pretože som nevedela, kedy sa môžem začať baliť a obliekať a tá kniha si jednoducho nezaslúži, aby som ju čítala v takom psychickom rozpoložení. Presne tak. Je to príbeh na ktorý musí mať čitateľ čas, nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné. Tak pre dobro príbehu ako aj pre dobro čitateľa. Verte mi.

 

Poznáte ten pocit, keď dočítate poslednú stranu knihy a náhle máte pocit, akoby z vás kus zomrel? Akoby ste poslednou stranou knihy stratili kus seba samých? Na jednej strane veľmi príjemné, lebo viete, že tá kniha bola vážne dobrá, no na druhej strane je to pocit mierne na nervy, pretože nemáte pokoj, kým nenájdete knihu, ktorá je aspoň približne rovnako dobrá ako tá, ktorá vo vás ten pocit spôsobila (čo je v prípade HG fakt ťažké).

 

Keď som dočítala Skúšku ohňom, mala som pocit, akoby môj život skončil... Chvála Bohu, že je ešte Drozdajka a ja som nemusela tak úplne upadnúť do tej desivo-príjemnej letargie (ktorú som naposledy zažila- okrem prvej časti HG- len pri Harrym Potterovi).

 

Celý ten príbeh je jednoducho... Silný? Zmysluplný? Vzácny? ... aké slovo sa na to dokonale hodí? Jediné neexistuje.

MIMI: Michael Koryta - Studená rieka /recenzia/

Znova je tu pravidelno - nepravideľná rubrika odporúčané recenzie, kde som si pre tento raz vybrala recenziu od Mimi na knihu od Michaela Korytu Studená rieka. Už dlho sa chystám prečítať sú túto knihu a Mimina recenzia ma v tom utvrdila, že musím po nej čím skôr siahnuť. Originál recenziu nájdete TU.

Autor: Michael Koryta

Názov: Studená rieka

Originál názov: So cold the river

Počet strán: 360

Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: IKAR

Anotácia: Eric Shaw žije život, aký nechcel. Ešte donedávna bol úspešným hollywoodskym kameramanom, a dnes zarába smiešne sumy za výrobu spomienkových rodinných videoklipov o zosnulých. Nečudo, že keď mu Alyssa Bradfordová ponúkne luxusný honorár, ak nakrúti dokument o Campbellovi Bradfordovi, jej bohatom svokrovi ležiacom na smrteľnej posteli, Eric sa chopí šance. V meste, kde Bradford vyrástol, Eric objavuje magické dejiny: nádherný hotel, kde sa kedysi stretávali štátnici, športové hviezdy i mafiáni. Dnes je hotel obnovený do pôvodnej krásy a uchvacuje návštevníkov. No Eric už niekoľko hodín po príchode zažije šok – prejavia sa uňho silné halucinácie. Vidí prízraky? Hovorí mu toto miesto niečo, čo iným nikdy neprezradilo? Zdá sa, že v tomto zvláštnom údolí sa k životu neprebudil iba hotel, ale aj niečo iné – zabudnuté ľudské zlo, ktoré sa nezastaví pred ničím, aby získalo dávnu slávu. K tomu sa pripoja ničivé prírodné živly a vypukne strhujúca dráma plná napätia a zvratov.

Fascinujúci mysteriózny príbeh v ktorom ožíva zabudnuté ľudské zlo áno toto všetko a možno aj čosi viac je knižka Studená rieka od Michaela Korytu. Nenájdeme v nej však len jeden žáner. V tejto nie veľmi hrubej knižke sa spájajú prvky trileru, hororu i detektívky.

Sledujeme príbeh Erica Shawa, kameramana, ktorý sa po neúspechu v Hollywoode zaoberá tvorbou spomienkových videí a dokumentov pre rodiny zosnulých. Po jednom takomto videu si ho najme Alyssa Bradfordová, aby nakrútil dokument o živote jej svokra Campbella Bradforda, ktorý zomiera v nemocnici. Eric ponuku prijme no ani netuší, že táto hoci nadštandardne zaplatená práca vôbec nebude ako tie doteraz. A to čo bude nasledovať by ho iste ani len vo sne nenapadlo. Prichádza do mesta, kde vyrastal a odkiaľ aj napokon utiekol Alyssin svokor Campbell. Po čase ho však začnú sužovať ukrutné bolesti hlavy. Eric začne vidieť veci, ktoré nik iný okrem neho nevidí a začne pochybovať o svojom vlastnom zdravom rozume. Prelínajú sa spôsobom , že sama som miestami nevedela, či to, čo sa v knihe deje a čo Eric vidí je skutočné alebo sú to výmysly či útržky minulosti, ktorá sa v meste pred viac ako desiatkami rokov odohrala. Púšťa sa do práce na dokumente no čim ďalej tým viac odkrýva minulosť, ktorá bola dlho pochovaná. No a minulosťou prichádza aj čosi čo sa už nikdy vrátiť nemalo.  

Kniha je písaná veľmi pútavým štýlom, kto má rád knižky tohto rázu by po nej isto mal siahnuť. Mňa zaujala natoľko, že som mala veľký problém ju odložiť a stranu za stranou som bola stále viac zvedavá a čakala na rozuzlenie celého príbehu. Autor nás do samého konca drží v napätí a vlastne až na posledných stránkach zistíme ako všetko čo sa v minulosti, ktorá bola na pozadí tohto príbehu (nie však v úzadí) a výrazne ovplyvnila prítomnosť, odohralo. Studená rieka je prvou no zaujala ma natoľko, že dúfam nebude ani poslednou, ktorá sa mi od Michaela Korytu dostane do rúk.

TRISS: John Green - Looking for Alaska

Znovu som si požičala recenziu od jednu z mojich spolu-blogeriek. Tentokrát to je kniha Looking for Alaska od Johna Greena a recenziu na ňu napísala Triss. Originál môžete nájsť TU.

Miles a jeho kamaráti sa riadia životným mottom: chlast, cigarety a žartíky!

Keď máte 16, nie je ľahké nájsť svoju životnú cestu, dokonca ani ten správny smer.

Miles nemá mnoho kamarátov (vlastne žiadnych), zato rád číta životopisy známych ľudí a zbiera ich posledné slová, ktoré povedali pred smrťou. Jeho život sa zmení, keď príde na internátnu školu do Culver Creeku 136 dní pred TÝM. Až tu Miles nachádza svoje miesto v živote, stretáva prvých kamarátov, a čo je najdôležitejšie, spoznáva Alasku.

Alaska je všetkým a zároveň ničím. Chvíľu je tu a odrazu je inde. Je krásna, múdra, hysterická, tuhá fajčiarka a vášnivá milovníčka vína Strawberry Hill, ktoré si kupuje na falošný preukaz. Alaska má obrovské srdce a miluje žartíky. V jednej chvíli je úžasná a v druhej zas úžasná mrcha. S pohnutým osudom neustále hľadá cestu von z labyrintu života, z labyrintu utrpenia.

Akoby sa do nej mohol Miles nezamilovať?

John Green získal za knihu Looking for Alaska cenu L. Printza, ktorú udeľuje Americká knihovnícka asociácia. Tak si hovorím, že som veľmi rada, že táto cena poputovala niekomu, kto vie naozaj písať a Americká knihovnícka asociácia má skutočne vkus.

Looking for Alaska je pre mňa jednou z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Nie je len o mládeži, alkohole a sexe. Je v nej omnoho viac. Mala som pocit, že v nej niekedy bolo všetko.

John Green je brilantný spisovateľ. Jeho štýl je svieži, mladistvý a neuveriteľne vtipný. Napriek tomu sa Miles a jeho partia nezaoberá len zábavkami, ale rieši problémy, hľadá sa, nachádza a opäť stráca. Túži vyriešiť všetky filozofické otázky sveta a ešte sa popri tom aj dobre zabaviť.

Looking for Alaska vo vás vyvolá všetky emócie, aj také, o ktorých ste ani netušili. Smejete sa a plačete na jednej strane (overené osobnou skúsenosťou). Príbeh, ktorý vám rozpráva Miles by mohol byť v nejakej jeho časti vašim vlastným.

Miles ako rozprávač príbehu je to, čo knihu posúva až na literárny piedestál. Napísať knihu z mužského pohľadu sa v dnešnom knižnom svete príliš nenosí. Miles je filozof a zabávač v jednej osobe, prináša úplne iný pohľad na život, než keby sme si vypočuli príbeh z Alaskinej strany. John Green prostredníctvom Milesa vyjadruje myšlienky, ktoré vás nútia zamyslieť sa.

Čo sa stane o 136 dní a čo bude nasledovať po TOM sa dozviete, ak si knihu sami prečítate. Nemôžem vám to povedať ja, pretože by to nebolo fér. Alaska by si to určite neželala. Nechajte radšej Milesa nech vám príbeh vyrozpráva sám, napokon on to vie predsa len najlepšie.

Aké sú moje posledné slová? TÚTO KNIHU SI URČITE PREČÍTAJTE.

JUDIT: Jenny Downhamová - Ty proti mne

Znovu prichádzam s odporúčanými recenziami a tentokrát som si vybrala jednu od JUDIT. Originál recenziu nájdete TU

Ak niekto ublíži vašej sestre a vy ste nejaký chlap, budete sa chcieť pomstiť, však? Ak bol váš brat obvinený z ohavného činu a vy ste boli jediný svedok, odhodíte všetky pochybnosti a bránite ho, však? Na to je predsa rodina…
Keď Mikeho sestra začne tvrdiť, že bola na párty sexuálne zneužitá, jeho svet plný práce a dievčat sa začne rozpadať. Keď je Ellin brat obvinený zo zločinu, ale tvrdí že ho nespáchal, jej svet plný opakovaní, skúšok a zapadania do novej školy sa začne otriasať. Keď sa Mikey a Ellie stretnú, zrazia sa dva odlišné svety. Toto je príbeh odvážny, neoblomný, neobyčajne prepracovaný a plný takmer neznesiteľného napätia. Je to kniha o loajálnosti a voľbe, ktorá s ňou ide ruka v ruke. Ale predovšetkým je to kniha o láske – k rodine jednej, či druhej.


Originálny názov: You Against Me
Autor: Jenny Downham
Vydavateľstvo: David Fickling Books, 2010

Tagy: contemporary, young adult, láska, znásilnenie
Rozprávač: rozprávané z dvoch pohľadov v 3. osobe - z Mikeho a Ellinho

Tak nad touto knihou som slintala ešte dlho pred tým, než som ju nejakou úžasnou zhodou náhod vyhrala. No uznajte, zápletka vyzerá podľa anotácie viac než lákavo, človeku sa už iba stačí modliť, aby bolo aj prevedenie minimálne také dobré. Čiže teraz odo mňa očividne chcete vedieť, či bolo. No ja vám to teda poviem.

Mikey je typ chlapca, ktorému sa síce nesypú dukáty z neba, ale za to môže mať každé dievča, na ktoré ukáže prstom. Okrem toho je prakticky hlavou domácnosti v rodine bez otca, s mierne alkoholickou matkou (ak alkoholizmus vôbec pozná odtiene) a dvoma mladšími sestrami. Je vysoký a tmavý, so zdravým mužským sebavedomím a vie neskutočne dobre variť. 99% čitateliek je do neho zamilovaných ešte pred stranou č.10. Vrátane mňa.

Kniha začína v deň, keď Toma Parkera, chlapca ktorý znásilnil Mikeho sestru, prepúšťajú domov na kauciu iba po dvoch týždňoch za mrežami, zatiaľ čo Karyn, jeho obeť, sa už presne tie isté dva týždne nepohla z domu. Vlastne oprava. Skutočný príbeh začína v noc, kedy prichádza pätnásťročná Karyn spolu s kamarátkami na párty do domu Tomových rodičov, celý večer popíja alkohol a flirtuje s Tomom, ráno sa prebúdza, odchádza domov a o pár hodín na to ohlasuje znásilnenie.

Mikemu trhá srdce pozerať sa na to, ako sa jeho sestra trápi a v deň Tomovho prepustenia z väzenia sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Vyzbrojený niečím, kvôli čomu sa mi nechcelo otvárať slovník (ale bolo to tvrdé a dala sa s tým rozbíjať lebka), vyberá sa do domu Parkerovcov bez nejakého jasného plánu ale s veľmi jasným cieľom – zabiť Toma. Lenže čo čert nechcel, dvere mu otvorí Tomova sestra Ellie. A tu sa zrodí diabolský plán č.1. Mikey zavrhne svoj pôvodný úmysel bezhlavej a nepremyslenej vraždy a rozhodne sa na to ísť veľmi rafinovane. Jeho úmyslom je zviesť Tomovu sestru, zistíiť všetky potrebné informácie o jej bratovi a potom ju odkopnúť. Ľahké ako facka.

Ellie je plachá stredoškoláčka, ktorá si po tom, čo sa jej rodina presťahovala z Londýna do malomesta musí zvykať na nové prostredie a nových ľudí. Jedného dňa sa na prahu ich domu objaví veľmi príťažlivý chlapec, ktorého nikdy pred tým nevidela a ktorý sa jej vypytuje na zvláštne veci o jej bratovi. Ellie podvedome tuší, že na chlapcovi niečo nesedí, ale aj napriek svojmu zdravému úsudku prijíma jeho návrh aby sa bližšie spoznali. Keď sa potom úplnou náhodou dozvedá, kto Mikey v skutočnosti naozaj je, cíti sa podrazená ale čo viac, vycíti príležitosť pomôcť svojmu bratovi. Zrodí sa diabolský plán č.2. Rozhodne sa Mikeho zviesť a skompromitovať , dostať ho do situácie, ktorá vrhne na jeho rodinu zlé svetlo. A tu sa začína nebezpečná hra s ľudskými citmi, vedomím a svedomím.

Keď som You Against Me začala čítať, prestalo byť pre mňa fyzicky možné odložiť knihu a robiť niečo iné. Na celých vyše 400 stranách nenájdete jediné hluché miesto, hĺtate slovo za slovom aby ste sa čím skôr dozvedeli, čo sa stane ďalej. Sviežou zmenou pre mňa bol prechod zo zamerikanizovaného „high school“ prostredia na anglické sídlisko, vďaka ktorému ste si pripadali, ako by sa príbeh odohral po oknami vášho paneláku. Už som aj zabudla, aké príjemné je čítať knihu, ktorá sa pre zmenu neodohráva v Amerike. Skutočne veľmi príjemné...

You Against Me nemá jeden, ale hneď niekoľko konfliktov. Prvý je samozrejme aj ten najväčší, do ktorého sa dostávajú Ellie s Mikom po tom čo si uvedomujú, že plány č.1 a č.2 sú im figu platné, keďže sa do seba úplne šialene zamilovali. Lenže toto nie je ani zďaleka jediný problém, s ktorým sa v knihe stretávame. Hoci Ellie pri vypočúvaní tvrdila, že si na nič z tej osudnej noci nepamätá aj napriek tomu, že bola v dome keď sa údajné znásilnenie odohralo, pravda je iná. Ellie v tú noc niečo videla. Niečo, čo by mohlo pomôcť jednej strane ale navždy zruinovať druhú. Kto je vlastne obeť? Ak sa dievča vyzývavo oblečie, opije sa a celú noc strávi zvádzaním chlapca, znamená, že si o to koledovala? Čo urobíte, ak vaše dieťa príde domov a tvrdí, že bolo znásilnené? Ak sa vo vašom dome začnú striedať policajti ako donáška pizze, ak sa musíte ťahať po súdoch a ak na vás začnú striehnuť sociálni pracovníci? Neželáte si aspoň na sekundu, aby vaša dcéra znásilnenie nikdy nebola ohlásila? A čo ak je váš syn, ktorý má pred sebou skvelú budúcnosť na prestížnej škole obvinený zo znásilnenia a hrozí, že mu to obvinenie zruinuje život? Urobíte všetko pre to, aby ste ho dostali z kaše aj za cenu toho, že na oplátku zruinujete život niekomu inému?

Čo ak, čo ak, čo ak...Táto kniha je plná týchto nevyslovených otázok. No skutočnú odpoveď dostanete len na jednu. A to je vlastne jediný nedostatok, ktorý som našla. Celý je hlavne o láske a ultimátne speje k veľkému finále, v ktorom sa dozvieme, či sa podarí Ellie a Mikemu prekonať obrovskú bariéru ktorá sa medzi nimi vztýčila ešte pred tým, než sa spoznali. Všetko ostatné bolo ku koncu odsunuté na druhú koľaj a aj keď netvrdím, že som nedostala žiadne odpovede, niektoré dôležité veci ostali otvorené, ponechané napospas našej predstavivosti a tak trochu aj logickému uvažovaniu. Určite však nikto pri zmysloch nebude ľutovať, že si knihu prečítal a stal sa tak súčasťou strhujúceho príbehu o vine, pomste, spravodlivosti a o láske, ktorá môže ale nemusí byť dostatočne silná na to, aby sa cez to preniesla.

SYKI: Anna dressed in blood - recenzia

Na dnešný deň som si pre vás pripravila ďalšiu odporúčaniu recenziu, tentoraz od Syki. Ide o recenziu na knihu Anna dressed in blood, ktorej moju recenziu si môžete prečítať na mojom blogu, ale Sykina recenzia je  o dosť lepšia, preto som sa rozhodla, so Sykinim dovolením ju re-postnúť. 
Originál recenziu nájdete TU

 

Autor: Kendare Blake

Originální název: Anna Dressed in Blood

Knižní série: Anna

Díl: první

Žánr: fantasy, duchové

Věková hranice: 15+ (sprostá slova, surové násilí)

Anotace na Goodreads: Cas Looowood zdědil neobvyklé povolání: Zabijí mrtvé.

Tak jako jeho otec předtím, než byl krustě zavražděn duchem, kterého se snažil zabít. Teď Cas, ozbrojený otcovým záhadným a smrtícím athame, cestuje z místa na místo spolu se svou matkou, čarodějkou, a jejich kočkou, co dokáže vycítit ducha. Společně sledují stopy legend a místních povídaček, snažíc se udržet krok s nebezpečnými mrtvými a držíc potenciální přátele a budoucnost na vzdálenost natažené paže.

Když dorazí do nového města na stopě nového ducha, kterému místní říkají Anna Oděna v Krvi, nečeká Cas nic jiného než obvyklou rutinu: najít, ulovit, zabít. Jenže místo toho narazí na dívku, zapletenou do prokletí a vzteku, ducha, se kterým se ještě nikdy nesetkal. Stále nosí šaty, které měla na sobě ve chvíli, kdy byla brutálně zavražděna roku 1958: dříve byly bílé, teď jsou rudé a kape z nich krev. Od své smrti Anna zabila každou osobu, co se odvážila vstoupit do starého opuštěného viktoriánského domu, kterému říká domov.

Ale z nějakého důvodu ušetří právě Casův život.

Nakladatel: Tor Teen (EN)

Počet stran: 316 (EN)

Vazba: Vázaná (EN)

Vydání v USA: 30.8.2011

Vydání v ČR: nevyšlo

Moje hodnocení:

Moje hodnocení obálky:

Promo ke knize

Datum četby: 4 dny, září 2011, v angličtině

Reakce bezprostředně po dočtení knihy: No páni...

Oficiální stránky knihy

Oficiální stránky autora

Oficiální blog autora

Můj názor (obsahuje spoilery):

Kniha mě okamžitě zaujala svou obálkou, je opravdu krásná. Ale víme, jak dopadají knihy s nádhernou obálkou... většina z nich je na nic. Proto jsem chtěla ke knize přistupovat poněkud kriticky. Jenže jsem si přečetla několik naprosto nadšených recenzí a jak je u mě zvykem, natěšila jsem se mnohem dřív, než jsem začala číst :D

Cas žije sám s matkou už od svých sedmi let, kdy jeho otce zavraždil duch, kterého se chystal zabít. Cas do dnešního dne netuší, o jakého ducha šlo, ale je rozhodnutý jej jednoho dne najít a smrt svého otce pomstít, současně svět zbavit jednoho opravdu nebezpečného ducha.

Jenže dřív, než se mu jej vůbec podaří vystopovat, chce pokračovat v otcově práci. Zdědil po něm totiž schopnost vidět a zabíjet nebezpečné duchy. Stěhuje se spolu s matkou za svou "prací" a zbavuje svět vraždících monster, aniž by se staral, kam vlastně duchové po zabití mizí.

Teď ho zaujal příběh brutálně zavražděné Anny Korlov, která od své smrti zabila na 27 lidí. Roztrhla je vejpůl, utrhala všechny končetiny, vyrvala srdce... no, hlavně bylo všude hodně, hodně krve. Anna Oděná v Krvi, tak se jí mezi místními přezdívá. A Cas ji musí zastavit. Tenhle případ ovšem nebude tak jednoduchý, jak si zprvu myslel...

Kniha se mi opravdu moc líbila. Mám ráda duchařské příběhy a vůbec lovce duchů, démonů a jiných příšer. Ano, na začátku je z příběhu cítit, že je tak trochu podobný mému oblíbenému seriálu Supernatural (Jensen Ackles je prostě sexy!), ale později si to vybuduje svou vlastní linii. Cas je zatím ještě kluk, i když toho má za sebou vážně hodně. A díky tomu se z něj stal člověk téměř posedlý svou prací, který s ostatními lidmi nenavazuje přátelství a ve své budoucnosti vidí jen zabíjení duchů.

Bylo zajímavé sledovat proměnu, kterou v průběhu děje prošel. Narozdíl u jiných knih, které jsou vyprávěné z mužského pohledu a vůbec to na mužský pohled nevypadá, tady se autorka pěkně trefila. Cas není klasický hodný kluk, i když svou matku poslouchá a má ji moc ráda, častokrát si vede svou. A ano, uvažuje jako chlap. I když některé věci jdou nejspíš mimo něj.

Musím říct, že hlavní zápletka je možná docela jednoduchá (nebo se tak alespoň jeví), ale je opravdu výborná. Blake si s popisy pěkně vyhrála a příběh je tak místy pěkně strašidelný. Já jsem knihu četla hlavně po večerech. A vám to taky tak doporučuju, protože si tu atmosféru mnohem víc užijete. Kolikrát jsem měla strach jenom z hloupého stínu v pokoji. Anna je totiž pěkně krvelačná a rozhodně se s tím nepáře. Ani se není čemu divit, protože zemřela opravdu příšerným způsobem. Určitě bych na to zašla do kina jako na film. Mohlo by to vypadat dobře.

Z celé knihy jsem opravdu nadšená. Proč teda dávám 4 hvězdičky? Protože se mi zdálo, že se některé věci udály příliš rychle a místy trošku nelogicky. Ale celkově vzato to příběhu nijak neuškodilo. Jde v něm hlavně o akci, nebezpečí a samozřejmě se tam objeví i trochu romantiky. Ovšem ne takové, na kterou jsme zvyklí. A to se mi moc líbilo.

Skončilo to velice zajímavě a já jsem moc ráda, že se dočkáme i druhého dílu. Ten ponese název Girl of Nightmares, který toho slibuje hodně. Vychází v roce 2012.

STORMY: The unbecoming of Mara Dyer /recenzia/

Na blogu prichádzam s novou rubrikou ODPORÚČANÉ RECENZIE. Stormy bola taká zlatá a dovolila mi re-postnúť jej recenziu knihy The unbecoming of Mara Dyer. Každý týždeň, vo štvrtok, budem re-postovať recenzie, samozrejme so súhlasom autora/autorky.

Originál recenziu od Stormy nájdete TU.

Moje meno nie je Mara Dyer, ale môj právnik mi povedal, že si musím niečo vybrať. Pseudonym. Nom de plume, pre všetkých z nás čo študujeme na SATs. Viem, že mať falošné meno je divné, ale verte mi – práve teraz je to najnormálnejšia vec v mojom živote. I keď hovoriť vám to asi nie je veľmi múdre. Ale bez mojich veľkých úst by sa nikto nedozvedel, že sedemnásť ročné dievča, ktoré má rado Death Cab for Cutie, bolo zodpovedné za vraždy. Nikto by nevedel, že niekde tam vonku je študentka, ktorá má na svedomí niekoľko mŕtvych. A je dôležité aby ste vedeli, že nie ste na rade..
Narodeniny Rachel boli začiatkom.
To je to čo si pamätám.

„Mara Dyer“

New York City

Oficiálna anotácia:

Mara Dyer si nemyslí, že život by sa mohol stať ešte divnejším ako zobudiť sa v nemocnici so žiadnou spomienkou ako sa tam dostala.

Môže.

Verí, že tu musí byť niečo viac ohľadom nehody, na ktorú si nedokáže spomenúť, ktorá zabila jej priateľov a ju nechala bez úhony.

Je.

Neverí, že po tom čím všetkým si prešla sa môže zamilovať.

Mýli sa.

     The Unbecoming of Mara Dyer bola jedným s najočakávanejších titulov tohto roka. Obálka, anotácia, trailer a neskutočné množstvo nadšených bloggerov, ktorým sa do rúk dostala ARC verzia tejto knihy. Našli sa medzi nimi i skeptici, ktorí knihe dali jednu či dve hviezdičky, čo však nezmenilo vysoké očakávania okolia, ktoré si muselo počkať na dnes. Na oficiálne vydanie prvotiny Michelle Hodkin. Na 27. septembra. Ak sa teda rozhodnete siahnuť po tejto knihe a dovolíte, aby vás pohltila... tak to bude jazda ako sa patrí!

     Michelle Hodkin má neskutočný dar. Dar vyrozprávať príbeh tak pútavo, až budete nútení zatajovať dych. Slová, ktoré vkladá na papier, sú premyslené a nebudete musieť nadvihovať obočie nad nezmyselným sledom slov vo vetách. Čítanie Mary Dyer bolo jednoducho sen. Nie každý autor je v tomto smere takto precízny a či si už chceme priznať, alebo nie, štýl ktorým je kniha písaná je jednou z najdôležitejších častí knihy. Akokoľvek je dobrý príbeh, akokoľvek sú prepracované postavy, kniha nikdy nebude mať taký úspech pokiaľ slová v nej nedávajú zmysel. V tomto smere však Unbecoming of Mara Dyer určite nemá nedostatok. 

     Mara Dyer je obyčajné dievča s každodennými problémami. Teda bývala. Počas nehody v starej budove však prišla o najlepšiu kamarátku, priateľa i jeho sestru. Celý svet sa jej zrútil. Najhoršie na tom je, že si nič nepamätá. Sama seba sa pýta: Čo sa stalo v tú noc? Prečo sme boli v budove, do ktorej je zakázaný vstup? A posledná, najdôležitejšia otázka: Ako to, že som vyviazla takmer bez zranení? Musí si spomenúť. Po ničom netúži viac ako po spomienkach na onú noc. Prešlo už však toľko času a ona stále žije v nevedomosti sprevádzanej nočnými morami. A navyše sa s rodinou sťahujú niekam, kde to Mara nikdy nebude považovať za domov. Ako by aj mohla? Po príchode do nového mesta sa jej už bez tak chaotický život mení na jeden veľký kolotoč. Noah Shaw, halucinácie, tajomné úmrtia a nehody, ktoré nedokáže vysvetliť. Kto by z toho nemal v hlave jednu veľkú hatlaninu, v ktorej ledva dokáže určiť sever?

     Kniha je výsledkom spojenia contemporary (realistické prvky) a paranormal (nadprirodzeno). Ak teda čakáte urban fantasy, nedočkáte sa. Celá kniha je zasadená do normálneho sveta: stredná škola, domov, mesto. Žiadny anjeli, démoni, upíri a kdejaká iná háveď, ktorú všetci milujú a zároveň nenávidia (nech sa mi prihlási čo len jeden človek, ktorý by s radosťou natiahol krk k upírovi a povedal: „Na, cucni si!“). Obyčajný život dievčaťa, ktoré sa spamätáva z nedávneho incidentu s nádychom tajomna. To je časť knihy, ktorá zaujme. Tento štýl sa čím ďalej tým viac rozrastá. Ak sa bojíte, že na vás kvôli tomuto faktu nečaká akcia a dych berúce zvraty – I‘m so sorry, but it is not true. Možno občas budete schopní predvídať čo sa stane o pár strán ďalej, ale v konečnom dôsledku váš tlak aj tak bude vyskakovať hore-dole, tak prečo sa nad týmto faktom pozastavovať?

     Postavy, ktoré Michelle vytvorila sú realistické. Do určitej miery až príliš. Mara Dyer si získa pravdepodobne väčšinu čitateľov. Snaží sa premyslieť si svoje konanie, čo je síce úctyhodné, ale ako každý človek i ona občas koná impulzívne. Minulosť je pre ňu minulosť, snaží sa na ňu nemyslieť, ale ako to pri ľuďoch býva – stále sa k tomu určitým spôsobom vráti. Pretože keď človek chce zabudnúť, ísť ďalej, jedna malá časť jeho duše tento fakt zväčša odmieta. Rada kreslí, matematika je pre ňu občas ťažký oriešok a španielčine by sa najradšej vyhla. To je dôvod, pre ktorý si Maru väčšina čitateľov obľúbi. Napriek tomu čo sa stalo sú okolo nej bežné problémy sedemnásť ročného dievčaťa, cez ktoré sa snaží prehrýzť. Nehovoriac o jej vzťahu so starším bratom, matkou či otcom. Noah Shaw je zase hrdina... hm, ako by som to povedala? Nenávisť má neskutočne blízko k láske. Takže áno – Noaha Shawa budete občas nenávidieť, následne si vás niečím získa a začnete ho milovať. Je krásny, bohatý, inteligentný, sčítaný... ale v konečnom dôsledku stále vôl a Mara si to uvedomuje (plus pre Maru alebo Noaha? čo poviete?). Ak sa budete čírou náhodou cítiť previnilo za to, že ho máte radi: Nemajte strach, ja ho zbožňujem a netajím sa tým. 

     The Unbecoming of Mara Dyer je jedna veľká jazda. Možno príbeh samotný nesľubuje zápletku, ktorá vyrazí dych. To pravé orechové však prichádza po otvorení knihy a začítaní sa do prvej strany. Už len krátky úvod (ktorý som si dovolila preložiť vám úplne na začiatku a nájdete ho i v traileri) vás navnadí pre zvyšnú časť knihy. Občas v knihe nájdete klišé scény, alebo obohrané fakty (najväčší sukničkár si všimne nové dievča, ale nezahadzujte flintu do žita ;D), sú však spracované tak dobre, že vás to ani nebude trápiť. Michelle Hodkin si pre čitateľov pripravila knihu, ktorá vyrazí dych, zrýchli tep a donúti ich obhrýzať si nechty. Môjho vkusu ulahodila a bola som citovo vyžmýkaná. Nehovoriac o tom, že po dočítaní som túžila len po jednom – po pokračovaní.

Moje hodnotenie