Francisco X. Stork - Irises

Dve sestry objavia, pre čo sa skutočne oplatí žiť v novom románe autora knihy Marcelo objavuje skutočný svet.
DVE SESTRY: Kate je pripútaná k Stanfordu a titulu lekárky, ak ju rodina pustí. Mary chce iba ostať doma a maľovať. Keď ich starostlivý, ale represívny otec zomrie, musia zistiť ako sa navzájom podporiť a taktiež ich matku, ktorá je v bdelej kóme a ako vyjsť v ich znepokojivom sesterstve.
TRAJA MLADÍ MUŽI: Potom traja muži zamávajú ich životmi: Katin priateľ Simon ju požiada o ruku, poskytujúc tak potrebnú stabilitu. Mary to ťahá k Marcosovi, hoci sa obáva jeho násilníckej minulosti. A Andy pokúša Kate s viac ako romancou, spoznávajúc jej ambície, pretože zodpovedajú tým jeho.
JEDNO MUČIVÉ ROZHODNUTIE: Aj Kate aj Mary nájdu nové možnosti a temnotu v ich náhlej slobode. Ale je to mamin život, ktorý ich môže rozdeliť na dobro - otázka toho či bude žiť a pre čo sa žiť oplatí. IRISES je najprovokatívnejší a najodvážnejší román od Francisca X. Storka, ktorý kedy napísal. /anotácia je mojím prekladom/

S pokojným svedomím už teraz môžem Irises od Francisca X. Storka označiť za najemotívnejšiu knihu, ktorú tento rok prečítam. Po pravde si naozaj neviem predstaviť, čo by bolo emotívnejšie ako príbeh Kate a Mary.

Autor nám naservíroval príbeh plný snov a nájdenej slobody, ale aj beznádeje a ťažkých rozhodnutí. Keď už sa zdalo, že vznikne iskra nádeje na lepšie dni, Stork svojim postavám pridal ďalší životný údel. A tu sa to všetko začína. Po smrti otca zostávajú Kate a Mary samy, iba s matkou, ktorá je po vážnej autonehode už dva roky v bdelej kóme. Odkázané samy na seba sa pokúšajú vykľučkovať z tejto nepriaznivej situácie.

Keď som začala čítať túto knihu nečakala som od nej nič. Ale čím viac stránok mi ubúdalo, tým viac som sa zažrala do deja a nechcela som knihu odložiť, pokým neprečítam epilóg. Niekedy, takmer počas po čas celého čítania, som hľadela na stránky cez slzy. Kniha vás vtiahne a začína sa emočný kolotoč, ktorý neskončí, pokiaľ neprečítate posledné slovo. Autor vety skladá tak precízne, že aj najbanálnejšia situácia vo vás vyvolá explóziu pocitov.

Kate a Mary osud nadelil príliš. Každá sa s tým snaží vyrovnať po svojom, hoci nie vždy to vypáli tak ako si to predstavujú.

Zo začiatku som im obom držala palce, aby sa ich situácia zlepšila a ich život nebol taký krutý, aký ho autor vykreslil. Avšak už po niekoľkých stranách som si viac obľúbila Mary, pretože ona bola tá láskavá, tá, ktorá by sa najradšej aj rozkrájala, len aby všetci okolo nej boli spokojní. Od malička rada maľuje, ale to sa zmenilo po matkinej nehode. Akoby z nej vyprchalo to svetlo, ktoré videla, vždy keď na štetec nabrala farbu. Miestami som mala pocit, že Mary bola tá staršia a dospelejšia. Myslela skôr na ostatných ako na seba. Musela sa vzdať toho o čom snívala, len aby ulahodila Kate a tu je ten kameň úrazu. Mary sa musela vzdať prakticky všetkého, na rozdiel od Kate, ktorá sníva svoje sny a pevne verí, že sa všetko stane tak, ako si to predstavuje. Mary je tá, ktorá sa stará o ich matku. Snaží sa udržať sestry pokope, pretože má pocit, že sa jej Kate stále viac a viac vzďaľuje.

A je tu Kate, osemnásťročná študentka, ktorej najväčším snom je byť lekárkou a je ochotná pre to urobiť všetko. Najskôr som si myslela, že si obľúbim aj Kate, ale nebolo to tak. Po smrti otca je tá, ktorá má právo rozhodovať o všetkom, keďže je dospelá. Nie vždy boli tieto rozhodnutia správne, takmer nikdy. S klapkami na očiach si ide za svojím a občas som mala pocit, že jej je ukradnuté komu tým ublíži. Svojím egoistickým prístupom odohnala od seba nielen svoju najlepšiu kamarátku, ale aj priateľa, ktorý ju mal rád. Nedokázala som si k nej vybudovať pozitívny vzťah a často som nad jej konaním krútila hlavou, či to skutočne myslí vážne. Nemyslela na nikoho iného okrem seba, nebola schopná sa vzdať toho, o čom snívala, hoci to vyžadovala od Mary.

V knihe nebolo veľa postáv, ktoré by som si obľúbila, celkovo postáv bolo oproti iným knihám málo, ale aj tak niektoré stoja za spomenutie. Traja muži v životoch Mary a Kate, mi boli sympatickí. Marcos, Simon a Andy. Prvého z nich som mala najradšej. Hoci mal nepeknú minulosť a život sa s ním tiež zhral po svojom, dokázala som si ho obľúbiť, i keď v knihe sa nevyskytoval často. Najskôr som nevedela, čo si o Simonovi myslieť. Prišiel mi taký nijaký, ale ku koncu knihy som si ho celkom obľúbila hlavne, pretože povedal Kate pravdu o tom aká v skutočnosti je. A potom je tu Andy, ktorému som ani za ten svet neprišla na chuť a vždy vo mne vzkypela žlč, keď tlačil Kate do hlavy tie svoje kaleráby. Nakoniec je tu teta Julia, o ktorej som si takmer počas celej knihy nevedela, čo myslieť, pretože sa k dievčatám nesprávala práve ukážkovo. Ale ako sa vraví, za všetkým treba hľadať dôvod a ani pri tete Julii to nebolo inak. Hľadela som na stránku, či si zo mňa autor nestrieľa. Bohužiaľ, nestrieľal.

Všetky postavy boli reálne, čo Storkovi naozaj kvitujem, pretože v dnešnej dobe som našla len málo kníh, kde boli postavy takéto reálne. Lepšie som sa s nimi dokázala zžiť a prežívať ich údel.

Irises vám dá veľa. Hoci je kruto reálna, pretože udalosti v nej sa stávajú aj v normálnom živote, nájdete v nej štipku nádeje. A kúsok romantiky. V takmer beznádejnej situácii vám tieto pasáže prídu ako balzam na dušu. Priznám sa, že pri knihe som naozaj veľa plakala. Pre mňa nebola depresívna, len ako som už písala, kruto reálna. I keď musím sa priznať, že by mi nevadilo, ak by kniha bola o niekoľko desiatok strán dlhšia. Niektoré veci, ktoré ma zaujímali autor neopísal a skočil rovno do epilógu. Možno to je tak lepšie. Ani táto skutočnosť neubrala knihe na geniálnosti.

Francisco X. Stork má dar slova a pri ňom každá veta vyznie akoby kúzelník čaroval. Kniha sa aj napriek ťažkej téme číta ľahko a rýchlo. Zhltla som ju za dva dni a to som sa snažila čítať pomaly, aby mi vydržala, čo najdlhšie.

Irises odporúčam všetkým, ktorí majú radi príbehy z reálneho života a nevadí im, keď si pri knihe poplačú.

Moje hodnotenie: