Marek Zákopčan - Nevinní zmätkári

Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii?

Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Trápi ma jedna vec. Čo ak moja nežná polovička vôbec nežije tu, na Slovensku? Čo ak sa túla po uliciach Pekingu alebo Buenos Aires a ja sa o nej nikdy nedozviem, nikdy sa nestretneme? Nemyslíte si, že je to smutné? No ktovie, je celkom možné, že ju stretnem v autobuse alebo v knižnici. Rozsypú sa jej knihy v oddelení biológie, ja jej ich pomôžem pozbierať, pritom sa nám dotknú ruky, usmejem sa na seba, zahľadíme sa vzájomne do očí a ... A potom si dám facku na prebudenie, pretože život nie je americký tínedžerský seriál.

 

Keď som chytila do ruky túto útlu knižočku, nevedela som, čo mám od nej očakávať. Hovorila som si, že uvidím, čo si pre mňa autor pripravil a tak som sa s chuťou pustila do čítania. Už od prvej strany som vedela, že táto kniha bude niečím výnimočná. Od začiatku moja bránica dostala zabrať a miestami mi až slzy vyhŕkli. Autor má neskutočný dar zamotať humor aj tam, kde by ste ho najmenej očakávali a tým oživiť aj zdanlivo banálnu situáciu.

Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.

Hlavný protagonista knihy je Alex. Mladý muž, ktorý je za každú srandu. Doslova by som ho charakterizovala ako večne usmiateho a dobre naladeného. V mnohom mi pripomína samotného autora. Z Alexa doslova sršala dobrá nálada a vďaka všetkým huncútstvam, ktoré so svojimi kamarátmi vyviedol, som ho mala za mierne streleného, ale iba v tom dobrom slova zmysle. Za zmienku stojí spúšťanie sa z kopca v kontajneri. Myslím, že takéto situácie človek len ťažko vymyslí, to musí zažiť a tak to bolo aj s morom ďalších situácií, pri ktorých som sa až držala za brucho a nevedela som sa hodnú chvíľu prestať smiať.

„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. „To vravel aj terminátor ... a pozri ako dopadol!“ odsekol som.

Autor si dal na svojich postavách záležať a premyslel ich do hĺbky. Či už to bol Tomáš, ktorý sa rád obzrel za každou sukňou alebo Tina, o ktorej neviem čo si mám doteraz myslieť. Ale späť k Tomášovi, ktorý je kapitola sám o sebe a je Alexovým spoločníkom pri všetkých srandách, ktoré vymýšľajú. Tomáš je typický záletník, ktorému bolo potrebné pristrihnúť krídla, aby sa trochu upokojil. A tu prichádza na scénu Valéria, ktorá s Tomášovým svetom spraví divy. Miestami som nad jeho konaním krútila hlavou, ale povedala som si, je to pre neho typické.

„Mala by si sa poponáhľať. Nemienim tu stráviť celú noc, a ak ma omrzí toto vypočúvanie, budú to riešiť iní, kompetentnejší ľudia.“ Bol som drsný, pravda?

Petra a Cuca, boli tie, ktoré sa snažili udržať chalanov na uzde, no nie vždy sa im to podarilo. Obe som si už po krátkom čase obľúbila. Nesprávali sa pochabo a neuvážene. Vždy keď sa v knihe objavili, usmiala som sa. Obe sú to postavy, ktoré sa vám zapáčia hneď na prvé stretnutie. A potom je tu Tina, Alexov objav, ktorá mi prišla viac ako divná. Jej správanie som občas až nechápala a pozerala som na stránku, či práve spravila to, čo spravila. A nakoniec, Xénia, zlatíčko, ktorému som prichádzala na chuť postupne, ale nakoniec som ju mala snáď zo všetkých najradšej.

Život sa žije a knihy sa čítajú. Ľudia majú pri nich zabudnúť na starosti, a nie prežívať ich odznova

Nevinní zmätkári sú pre mňa umeleckým dielom, ktoré je prepracované až do špiku. Autor si dal záležať na každom slove a vytvoril tak humorný príbeh, ktorý vás vtiahne a bude musieť mať po ruke vreckovky, pretože od neustáleho smiechu hrozí výskyt sĺz. Keď myslím na knihy, ktoré som prečítala, nikdy som nečítala takúto veselú a pozitívnu knihu. Dlho po jej prečítaní som na ňu myslela a na pocit, ktorú som mala po jej dočítaní. Kniha má u mňa prvenstvo najvtipnejšej knihy vôbec a vždy si ju rada a znovu prečítam.

Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?

Kniha vyšla v edícii Mám talent, čo je projekt vydavateľstva IKAR. Ak sa chcete z chuti zasmiať, nepohrdnete dávkou romantiky a nepotrebujete akciu, keďže v tejto žiadna nie je, pretože, by bola navyše a vôbec si neviem predstaviť, že by Nevinní zmätkári boli nejakým akčným trhákom,  alebo jednoducho máte chuť si prečítať knihu, pri ktorej si oddýchnete, zabudnete na svoje starosti a iba budete s radosťou pretáčať stránku, tak tento príbeh je pre vás ako stvorený. Autor momentálne pracuje na pokračovaní, čo ma nesmierne teší, lebo takýchto vtipných kníh nikdy nie je dosť.

Moje hodnotenie: