John Green - Na vine sú hviezdy

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.

Na vine sú hviezdy nie je obyčajná kniha. Hoci sám autor upozorňuje, že jeho príbeh sa v skutočnosti nestal, je reálny. Veď možno aj v tomto momente niekde na svete je dieťa, ktoré bojuje s rakovinou a má rovnaký osud ako Hazel z knihy Johna Greena. O tejto knihe som vedela už veľmi dávno. Skôr ako som sa dozvedela, že vyjde aj u nás v preklade. Jej prečítanie, ani neviem prečo, som odkladala tak dlho ako sa len dalo. Bola to obrovská chyba, pretože, už v úvode ma príbeh upútal a dychtivo som pretáčala stránky, ako to všetko nakoniec dopadne.

Nebudem večerať a nebudem zdravá, lebo nie som zdravá. Zomieram, mama. Zomriem a nechám ťa tu samu, a potom sa už nebudeš mať o koho starať, už nikdy nebudeš nikomu mamou, a mne je to ľúto, ale nemôžem s tým nič urobiť, dobre?

Kniha rozpráva príbeh Hazel, ktorej diagnostikovali rakovinu. Miestami ma až zarážalo, ako sa stavia k chorobe a zomieraniu. Každý deň žije naplno, vlastne tak, ako jej to jej pľúca dovoľujú. Chodí do podpornej skupiny, kde by najradšej ani nebola, pretože ju do toho núti mama. Keď však stretne Augustusa, chlapca, ktorý prekonal rakovinu, zaživa chvíle, o ktorých si myslela, že by ich už nikdy neprežila. Hazel som obdivovala. Hoci život jej nenadelil práve najprívetivejší osud, je s ním zmierená. Vie, že jej dni sú zrátané. Možno po prvýkrát v živote som sa nechcela vžiť do situácie hlavnej postavy. Ale napriek všetkému je Hazel statočná a aj keď sa obáva, že svojou smrťou ublíži svojim rodičom, bojuje.

Bez bolesti by sme nevedeli, čo je radosť.

Augustus, na prvý pohľad úplne zdravý mladý muž, ale na pohľad druhý, má za sebou rakovinu. Jeho život sa skladá z metafor. Gus, je tým typom postavy, ktorú si už po pár stranách zamilujete a ja nie som výnimkou. V Hazel nájde svoju lásku a spoločne plávajú životom. Ich vzťahu som fandila už od prvej sekundy, ako sa spoznali. Chcela som pre nich len to najlepšie a, v rámci možností, to dostali. Zažili toho spoločne veľa a ja som sa len prihlúplo usmievala nad tým, aké majú obaja šťastie, že majú jeden druhého. Sú to len drobnôstky, ktoré zažívali a ja som ich silno držala palce, aby im osud nepriplietol do cesty ďalšiu prekážku. Žiaľ, stalo sa.

Veru, Hazel Grace, špecializoval sa na vraždenie snov. Zdajú sa ti sopky úžasné? Povedz to tým tisícom zuhoľnatených mŕtvol v Pompejach. Ešte vždy veríš, že svet je čarovné miesto plné kúziel? Zabudni, všetko sú to len bezduché molekuly naverímboha sa odrážajúce jedna od druhej. Trápi ťa, čo bude s tvojimi rodičmi, keď zomrieš? Načo, všetci sa raz staneme potravou pre červy.

Kniha sa číta prakticky sama a hoci je miestami predvídateľná, jej čítanie si užijete. Green príbeh napísal veľmi ľahkým štýlom, ktorý vám ulahodí a neunudí vás. Snáď najviac sa mi páčilo ako realisticky sa postavy správali. Autor im nenasadil ružové okuliare, cez ktoré by sa pozerali na svet, práve naopak. Až kruto reálne sa pozerajú na svoju situáciu, žiadny optimizmus, žiadny pesimizmus, čistá realita.

Na dobrého priateľa ťažko natrafiť a ešte ťažšie zabudnúť. 

Popri Gusovi a Hazel som si veľmi obľúbila Isaaca, ďalšiu obeť rakoviny, ktorá sa s ňou pasuje zo všetkých síl. Pri ťažkej téme tejto knihy bol práve Isaac postavou, ktorá mi dokázala vyčariť úsmev na tvári a to nespočetne veľa krát. Je Gusov najlepší kamarát a navzájom sa podporujú. Za zmienku stojí aj Hazelin obľúbený autor, Peter van Houten, o ktorom som si v prvom momente nevedela, čo myslieť. Zdal sa mi ako arogantný pijan, ktorý uráža všetkých okolo seba. Ale ako sa hovorí, za všetkých treba hľadať hlbší dôvod a tak sa stalo aj pri tejto postave. Autor svoje postavy vykreslil s takou hĺbkou, že nebudete mať problém si ich zamilovať. Nenájdete tu žiadnu, ktorá by vám vyslovene prekážala a chceli by ste ju zahrdúsiť.

Pravá láska sa rodí v ťažkých časoch.

Knihu Na vine sú hviezdy by som odporúčala absolútne každému. Ak máte radi romantiku, siahnite po tejto knihe. Ak máte radi dojemné príbehy, ktoré vás chytia za srdce, neváhajte. Autorovi skladám poklonu, že dokázal vymyslieť takýto skvelý príbeh. Záver knihy ma úplne odrovnal a ja som stránky pretáčala so slzami v očiach. Medzi mnohými vecami, ktoré mi kniha dala bola aj jedna myšlienka, ktorá mi neschádza z mysle ešte teraz. Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie. Myslím, že presne v tomto príbehu to platí dvojnásobne, o čom ma autor presvedčil.

Bolesť si treba vytrpieť.

Na vine sú hviezdy je jednou z tých kníh, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad životom, v tomto prípade aj nad smrťou. Žiadna z postáv to v knihe nemá ľahké, avšak aj v tejto beznádejnej situácii sa snažia hľadať drobné svetielka lepších dní. Niekedy sa im to darí, inokedy nie. Autor úderne pomenováva veci ich pravými menami a nekladie si servítku pred ústa, čo môže niekedy vyznieť až surovo. Avšak to nemení nič na tom, že som si čítanie užila najviac ako sa dalo a tento príbeh sa okamžite, po prečítaní poslednej vety, zaradil medzi moje obľúbené.

Moje hodnotenie:

Za reading copy výtlačku knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha má vyjsť 1. marca a kúpiť si ju môžete TU.