Jonas Jonasson - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Poznáte ten pocit, keď vezmete do rúk knihu, prečítate si anotáciu a zaujme vás a následne vaše srdce zaplesá nad vydarenou obálkou? Presne toto sa stalo, keď som sa dozvedela o knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.  Hovorila som si, že príbeh bude humorný, plný vtipných scén, pri ktorých sa budem chytať za brucho a moja bránica dostane zabrať. Možno som od knihy príliš veľa  očakávala, ale nič z toho som nedostala.

Allan Karlson oslavuje svoje sté narodeniny a pobyt v domove dôchodcov sa pre neho stáva až príliš stereotypný. Rozum mu nahlodala myšlienka a skôr ako si to stihol uvedomiť, už liezol von oknom. Po jeho úteku sa rozpútava naháňačka a špekulácie či starčeka niekto náhodou neuniesol. Na prvé prečítanie by ste si povedali, že to môže byť naozaj dobrý príbeh, lenže tu sa v mojej hlave usadil malý červík, ktorý mi vždy našepkával, že som po tej knihe nemala siahnuť.

Justin Cronin - Dvanástka (Priechod #2)

Dvanástka je pokračovanie románu Priechod. Po prečítaní prvej časti som dúfala, že druhá časť bude aspoň taká dobrá ako jej predchodkyňa. Musím povedať, že Priechod sa mi páčil o kus viac, ale všetko po poriadku.

Justin Cronin má veľký dar slova. Všetko opisuje kvetnato, až sa vám niekedy môže zdať, že je to na škodu. V niektorých prípadoch som mala chuť pár stránok preskočiť, aby som sa dostala k tej časti, čo ma zaujíma. Situácie opisuje úderne a presne. Pri čítaní som mala pocit, že som na húsenkovej dráhe. Striedali sa akčné scény so scénami na uváženie a zas naopak.  Keď som sa dostali k akčnej scéne knihu som hltala plnými dúškami a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Avšak, keď nastali uvážlivé scény, tajne som dúfala, že sa čoskoro skončia a v knihe sa opäť začne niečo diať. 

Po prečítaní Priechodu som očakávala, že aj jeho nasledovníčka bude rovnako dynamická, akčná a pútavá. Ale tohto som sa nedočkala. Úvodných sto strán som sa zoznamovala s novými postavami a márne som čakala, kedy sa objavia preživší z jednotky. 

John Green - Na vine sú hviezdy

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.

Na vine sú hviezdy nie je obyčajná kniha. Hoci sám autor upozorňuje, že jeho príbeh sa v skutočnosti nestal, je reálny. Veď možno aj v tomto momente niekde na svete je dieťa, ktoré bojuje s rakovinou a má rovnaký osud ako Hazel z knihy Johna Greena. O tejto knihe som vedela už veľmi dávno. Skôr ako som sa dozvedela, že vyjde aj u nás v preklade. Jej prečítanie, ani neviem prečo, som odkladala tak dlho ako sa len dalo. Bola to obrovská chyba, pretože, už v úvode ma príbeh upútal a dychtivo som pretáčala stránky, ako to všetko nakoniec dopadne.