Lauren Oliver - Delírium (Delírium #1)

Láska je nákaza, príčina vážnej choroby, ktorou sa nesmieme nakaziť.

Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva „posledné“ leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorý ju má uchrániť pred nakazením deliria amor nervosou – tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca – nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží

Medzi tým morom alebo oceánom kníh, ktoré na svete existujú sú aj také, ktoré majú minimum akcie, ale aj napriek tomu čitateľa zaujmú. Takouto knihu sa pre mňa stalo Delírium.

Keď som otvárala knihu, netušila som, do čoho sa púšťam. O Delíriu som čítala a počula pomaly z každej strany a nevedela som, či sa mi bude páčiť alebo nie. Ocitáme sa v dystopickom svete, kde je zakázané zamilovať sa. Ak pociťujete to zvláštne šteklenie v žalúdku alebo sa nedokážete na nič sústrediť, ste nakazení. Čím? Deliria amor nervosa je smrteľná choroba, ktorej uniknete len vďaka zákroku.

Na začiatku knihy som bola trochu zmätená. Pripomínala mi až priveľa príbehov, ktoré už boli napísané. V duchu som si hovorila, že o tomto som už niekde čítala. Tak som zaťala zuby a snažila sa prelúskať tých úvodných asi päťdesiat strán a potom nastal šok. Kniha akoby sa obrátila o stoosemdesiat stupňov a ponúkla mi kvalitný a originálny príbeh, ktorý zaujme nejdeného čitateľa.

Autorka sa s Lenou vyhrala. Jej postava ma neraz udivovala. Od malička jej vštepovali, že láska je choroba, ktorá vedie len k záhube a k ničomu dobrému. Verila tomu, až do jedného momentu, kedy sa celý jej svet obráti naruby a donúti prehodnotiť všetko, čo doposiaľ vedela o delírii. Od začiatku mi Lena bola sympatická. Nezávidím jej situáciu, do ktorej sa dostala. Teší sa na zákrok, ktorý ju zbaví nástrah delírie. Počas celej knihy sa jej charakter formuje a je neistá. Obáva sa kontaktu s ľuďmi. Po pravde ani som sa jej nečudovala, keď od malička do nej hustili reči, ako láska ničí životy ľudí a môže sa kdekoľvek a od kohokoľvek (ak nerátam „vyliečených“) nakaziť. Lena prešla obrovskou zmenou. Od bojazlivého dievčatka po nebojácne dievča, bojujúce za to, v čo verí.

Delírium ma po pár kapitolách chytilo a nepustilo, pokým som neprečítala poslednú stránku. Hoci, ako som už v úvode recenzie spomínala, kniha neprekypuje akciou, skôr sa autorka zamerala na Lenine myšlienky a ich opis, ale ani to mi nebránilo v tom, aby ma príbeh pohltil. Laurenin štýl je svieži a neopozeraný. S každým opisom sa hrá ako umelec so svojím majstrovským dielom. Niektorým môžu dlhé opisy pripadať nudné a združujúce, ale keďže ja mám rada siahodlhé opisy, autorka mi ulahodila.

Okrem Leny som si obľúbila jej kamarátku Hanu, ktorá bola presným opakom svojej najlepšej priateľky. Mala pochybnosti a nebránila sa stretávaniu s inými ľuďmi. Ak by som mala jej aj Lenin charakter porovnať obe boli svojské a obe som chápala. Každá z nich sa stavala k Delírii inak. V Haninej hlave bol ten malý škriatok, ktorý jej našepkával čo by bolo keby. A počúvala ho. Na rozdiel od nej, Lena vedela len to, čo jej hovorila teta, ktorá sa o ňu starala po matkinej smrti.

Delírium je niečo nové, čo tu ešte v dystopickom svete nebolo. V dnešnom svete nie je ľahké vymyslieť niečo originálne a neopozerané. Spočiatku som sa zháčila, akoby autorka pozliepala niekoľko kníh, ktoré prečítala, ale potom už bol príbeh jej. Vytvorila krutý svet, v ktorom by som skutočne nechcela žiť. Láska vo všetkých podobách je zakázaná, je to pliaga, proti ktorej treba bojovať. Viete si predstaviť, že jediným zákrokom by ste stratili všetky emócie? Žiaden hnev, radosť alebo úzkosť. Jednoducho nič. Stali by ste sa len bábkami, ktorým vopred vyberú partnerov. Je si to predstaviť, teda, neviem.

Keď vstúpi Alex do Leninho života spôsobí tornádo. Rozmetá všetko v čo verí a čo ju učia. Ich vzťah je opatrný. Lena pomaly prekračuje svoje hranice a zbavuje sa obáv. Fandila som im už od úplného začiatku. Hoci najskôr Lena nechce Alexa vpustiť do svojho života, postupne si k nej vybuduje cestu. Alexa som mala už od prvej chvíle rada. Ukázal Lene, pre ňu, nepoznaný svet. Vďaka nemu zistila, že všetko čo jej vtĺkali do hlavy bola lož.

Ku koncu knihy sa dočkáme aj akcie, kedy som nestíhala pretáčať stránky od zvedavosti. Autorka ma presvedčila, že je nielen majsterka v opisoch, ale aj v otvorených koncoch. Úplný záver Delíria mi vzal dych a ja som v knihe len márne hľadala ďalšiu stránku. Hovorila som si, že toto nemôže byť koniec, ale žiaľ, bol.

Ak máte radi dystópiu a romantiku, tak neváhajte a siahnite po tejto knihe. Určite neoľutujete.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku knihy ďakujem spoločnosti Albatros Media. Na svete je aj pokračovanie s názvom Pandemónium, ktoré už mám prečítané a chystám naň recenziu.