Sarah Dessenová - Len počúvaj!

Ešte pred rokom bola Annabel dievčaťom, ktoré má úplne všetko – alebo aspoň túto rolu hrala v televíznej reklame. Odrazu však nemá nič. Jej najlepšia priateľka Sophie ju opustila, šťastie v rodine ničí anorexia staršej sestry a v školskej jedálni si nemá ku komu prisadnúť. Ale len dovtedy, kým nestretne Owena Armstronga. Vysoký podivín, hudbou posadnutý Owen je polepšený darebák, ktorý je odhodlaný hovoriť ľuďom vždy len pravdu. A možno práve on môže Annabel pomôcť vyrovnať sa s tým, čo sa jej prihodilo v tú noc, keď so Sophie prestali byť kamarátky.

Najviac vám môžu ublížiť ľudia, ktorí vás dobre poznajú, pretože to, čo o vás hovoria a čo si o vás myslia, môže byť nielen nepríjemné, ale i pravdivé.

Niekedy máte pocit, že po všetkých tých prečítaných fantasy potrebujete knihu, ktorá je reálna a nebudú sa v nej vyskytovať žiadne nadprirodzené bytosti. Občas sa mi zdá, že všetky young adult knihy sa točia okolo toho istého a je ťažké nájsť originálny príbeh. Sarah Dessenovej sa to podarilo. Vitajte vo svete hudby, intríg, nezhôd a budujúceho sa kamarátstva. Dovoľte mi predstaviť Vám knihu Len počúvaj.

Keď máš na výber medzi hudobným odpadom a hodnotným umením, prečo si nevybrať umenie?

Annabel je samotárka. Všetci na ňu v škole ukazujú prstom a smejú sa. Jej niekdajšia najlepšia kamarátka Sophie jej nepovie inak ako mrcha. Clarke, ktorú pozná od malička s ňou neprehovorí slovo. Minulé leto sa čosi stalo, o čom Annabel nepovedala nikomu. Kruté tajomstvo, ktoré ju ťaží.

„Neboj sa, nebude to techno,“ odvetil sucho. „Je to príjemná gitarovka so zmyslom pre humor, ale zároveň pre alternatívu.“

Len počúvaj je prvou knihou, ktorú som od autorky Sarah Dessenovej prečítala. Už od začiatku ma zaujala anotácia a povedala som si, že to bude veľmi príjemný príbeh. Bol! Knihu som prečítala za necelé dva dni a prišlo mi smutno, keď som prevrátila poslednú stránku. Príbeh je jednoduchý miestami mierne zamotaný pripomínajúci kľukatú cestičku, ktorá sa po čase čiastočne vyrovná. Kniha sa číta ľahko a rýchlo. Aj keď dej nie je dych berúci autorka to vykompenzovala svojím štýlom písania a vytvorením zaujímavých postáv.

Je to tvoje rozhodnutie, chápeš? A keď sa rozhodneš zle, musíš znášať následky.

Annabel je tichá, nevyhľadáva konflikty. Po tom čo sa jej stalo sa každému vyhýba, pretože na ňu zazerajú, akoby spravila niečo zlé. Najskôr bola utiahnutá a s nikým sa nerozprávala, pretože si myslela, že ju neznášajú. Nie u každého to bolo pravdou. Annabel nie je ničím výnimočná, buď si ju obľúbite alebo nie. Už od mala robila modelku a postupom času ju táto práca prestala baviť a bála sa s tým priznať mame. Po pravde, asi by som spravila to isté. Mala som ju rada. Prežívala som s ňou všetko, čo sa jej stalo. Mrzelo ma to kvôli nej a chcela som, aby to niekomu povedala, aby to nedusila v sebe. Počas knihy sa jej charakter menil. Hlavnú zásluhu má na tom Owen, ktorého som si po čase obľúbila a to nielen kvôli tomu, že je posadnutý hudbou a v mnohom mi pripomínal mňa.

Všetko musí mať nejaký stred. Bez neho nemôže existovať celok. Pretože stred nie je len prázdne miesto, ale vďaka stredu drží celok pokope.

Autorka do príbehu zakomponovala príjemné aj menej príjemné postavy, ktoré mi dlho po prečítaní neschádzali z mysle. Či už to bola Clarke, ktorá na môj vkus bola v knihe príliš málo alebo Rolly, Owenov kamarát, ktorý bol tak zdravo strelený. Sarah do príbehu nenasúkala more postáv, ktoré by vás miatlo. Práve naopak, je ich tu pomenej a každý zohráva v príbehu dôležitú úlohu. Je to ako keď dieliky puzzle zapadajú do seba. 

Nepremýšľaj, nehodnoť, len počúvaj.

Owen žije hudbou, doslova a do písmena. Jeho poznávacím znamením sú slúchatka v ušiach. Počúva hudbu vždy a všade. Jeho iPod je jeho najlepší kamarát. Za každých okolností hovorí pravdu, aj keby sa to človeku nemuselo páčiť. Owen je zvláštny, s nikým sa nebaví, presne ako Annabel, lenže s tým rozdielom, že to sám nechce. Najskôr som nevedela, čo si o tejto postave myslieť. Postupne som si ho obľúbila a hlavne vďaka nemu kniha ožila. Niežeby dovtedy bola nudná, ale Owen jej pridal to správne čaro a ja som len s úsmevom pretáčala stránky a čakala, čo sa bude ďalej diať.

Preformuluj a presmeruj.

Ďalším aspektom, prečo sa mi kniha veľmi páčila je hudba. Priznám sa zbožňujem hudbu a keď niekto napíše o nej v knihe moje srdce plesá. Preto si odo mňa Sarah vyslúžila poklonu. Iba taký blázon ako ja mohol zakaždým, keď sa v knihe spomenula nejaká kapela alebo spevák zájsť na google respektíve na youtube a pozrieť sa, či skutočne existujú. Nepredpokladala som, že tam tie kapely nájdem, ale to ma aj tak neodradilo. Našla som iba zlomok, ale aj to mi stačilo. Osobne som naozaj zvedavá, aké skladby by autorka k tejto knihe priradila okrem tých, ktoré reálne v príbehu spomína.

Len počúvaj je príjemná oddychovka. Nenájdete v nej presladenú romantiku ani hrdinky, ktoré to bez pomoci druhých nezvládnu. Kniha nie je pre náročných čitateľov, občas je predvídateľná. Miestami si poviete, ja som to tušil/a. Ja som nebola výnimkou, ale aj napriek tomu som si čítanie knihy užila plnými dúškami a určite sa k nej niekedy vrátim pretože ma zaujala natoľko, že by som si ju bola schopná znovu prečítať a to hneď a zaraz. 

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku knihy ďakujem spoločnosti Albatros Media.