streda, 20. februára 2013

Vanessa Jóriová - Za múrom


Keď si Susan prečíta zápisky svojho záhadne zmiznutého otca, jej život sa radikálne zmení. S priateľmi sa vydá po záhadných stopách, ktoré ich dovedú k tajomnému Portálu. Ocitnú sa v divokom a nebezpečnom svete zvanom Alagonit. Susan sa dozvie o vzácnom dedičstve, ktoré jej dáva výnimočnú moc. No nie je sama, kto vlastní podobný dar. Alagonit už niekoľko rokov pustoší Jednooký cudzinec, pochádzajúci z ľudského sveta. Susan zistí, že drží v zajatí jej otca, a je rozhodnutá spolu s priateľmi z oboch svetov ho zachrániť. Nádherný, no nebezpečný svet stavia odvážlivcom do cesty mnohé prekážky, ohrozujú ich šabľozubé tigre, mečozobáky či skalné hyeny, ale i magické čary. Cesta k záchrane sa tak mení na skúšku, od jej výsledku závisí osud oboch svetov.

Okovy smrti zväzujú nám nohy,
súdny deň je blízko, vie každý z nás.
Tak pomôž nám, ak môžeš, 
nech ohne nedohoria,
vody nedotečú 
a vtáky nezmĺknu.
Nájdi úsvit v temnote.
Nájdi oheň v snehu.
Prosíme jednohlasnou prosbou.
Vyslyš nás, Rovnováha.
Požehnaj naše mysle.
Nech nespravíme chybu,
nech sa rozhodneme správne,
 nech oheň horieť bude môcť,
vody tiecť
i vtáky spievať.
Nech sa tu i nabudúce 
v dobrom zídeme.

Vanessa Jóriová je iba trinásť ročná mladá autorka, ktorá debutuje knihou Za múrom. Čo k tejto knihe povedať. Námet sa mi páčil, i keď dosť často mi pripomínal film Avatar. Príbeh sa čítal plynulo, ale už po asi sto stranách sa preklenul do akéhosi stereotypu, ktorý ma začal nudiť. Akčné scény, ktorých, podľa mňa, až tak veľa nebolo, boli dobré, ale mne chýbal ten moment, kedy by som zostala s otvorenými ústami a nevedela, ako to dopadne.


Susan, spoločne so svojimi kamarátmi, sa ocitá v novom svete zvanom Alagonit. Spoznáva bytosti, ktoré doposiaľ nikdy nevidela a ktoré sa odlišujú od bytostí nášho sveta. Tam zisťuje, že je výnimočná, má čistú krv a tu som sa v príbehu stratila. Odrazu vedela strieľať z luku, ovládala reč, ktorú predtým nikdy nepočula. Tu som sa pozastavila nad tým, že to bolo také náhle. 

Z postáv som si asi jediného obľúbila Flinta. Už od začiatku sa mi jeho charakter páčil a postupne sa menil. Je nebojácny, nápomocný a vždy keď sa objavil som sa len prihlúplo usmievala. Ale to je z postáv asi tak všetko. I keď musím uznať, že kniha je pre mladšie ročníky, postavy boli povrchné.

Síce sa Susan správala adekvátne k svojmu veku, niekedy som ju skutočne mala chuť prefackať. Zbytočne sa vrhala do nebezpečenstva, do ktorého zatiahla aj svojich kamarátov. Jej činy sú predvídateľné a ničím vás neprekvapí. Správala sa tak, ako som si to myslela. Už dopredu som vedela, ako sa rozhodne a čo spraví.

A potom je tu Steffany, jej najlepšia kamarátka. Bola rozhodne tou rozumnejšou. A celkom som ju mala rada. Ako jediná z hlavnej trojice konala rozvážne a skôr myslela ako konala. Určite som ju mala radšej ako Susan.

Jared je ďalším, ktorý sa dostal do Alagonitu vďaka portálu spoločne so Susan a Steffany. Charakterizovala by som ho len dvoma slovami, a to, horúca hlava. Miestami zo seba chrlil aj vtipné hlášky a vtedy som bola rada, že autorka takto oživila svoj príbeh, no na druhej strane je Jared zbrklý.

Jedno sa autorke musí nechať. Má obrovskú fantáziu, keď dokázala vymyslieť svet plný zvierat, o ktorých by ste nikdy nechyrovali. Svoj svet vykreslila veľmi pekne. Rastliny farieb dúhy, ktoré v tme žiaria. Autorka naozaj veľmi dobre opísala celý Alagonit a popravde, by som tam raz, aj keď iba virtuálne, chcela zavítať. Fascinovali ma tvory, ktoré autorka vytvorila a najradšej by som aj ja mala svojho osobného maflina, na ktorom by som lietala. 

Kniha Za múrom síce do sveta literatúry dieru nespraví, ale je to príjemné a ľahké fantasy čítanie. Ako som už spomínala, je určená pre mladšie ročníky a osobne si myslím, že som mala na knihu až príliš vysoké nároky. Musím, ale uznať, že napísať knihu v tak mladom veku je odvaha, preto klobúk dole pred autorkou. Hoci sa neviem zbaviť pocit, že keby s vydaním ešte počkala a príbeh prepracovala, kniha by sa mi páčila oveľa viac. V knihe som našla nejednu chybu, či už to boli slová navyše, ale to nemusí byť nevyhnutne chyba autorky, alebo mi niekedy nesedel slovosled. 

Suma sumárum, ak nečakáte od knihy, že by vás usadila do stoličky a padli by ste z nej na zadok, tak Za múrom si rozhodne prečítajte. Autorka má naozaj potenciál a držím jej palce do budúcna. 

Moje hodnotenie:


13 komentárov:

  1. Byť o niečo mladšia, tak by ma od knihy odrádzala hlavne tá desivá obálka. To dievča na nej u mňa vyvoláva dojem, že ide o teenagersku romancu a tá tlama nad ňou ako obrázok z encyklopédie zvierat. Neviem si tak celkom predstaviť, ako vyzerá kniha od trinásťročného človiečika - na jednej strane obdivujem autorku za to, že dokázala v tak nízkom veku zosmoliť nejaký logický príbeh, keď mne v trinástich robil problém jednostranový sloh. Na strane druhej, neviem, či tým spraví dieru hoc len do slovenského literárneho sveta. V každom prípade jej držím palce, nech píše ďalej, lebo v budúcnosti by nás sila jej fantázie ešte mohla zaskočiť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no tak si predstav príbeh, ktorý zaujme, len potrebuje trošku doladiť :) myslím, že o autorke budeme v budúcnosti ešte počuť :)

      Odstrániť
  2. Neobdivujem 13 ročnú za to, že vydala knihu. Najmä ak mohol byť príbeh prepracovanejší. Keby to nechala ešte chvíľu odstáť mám pocit, že by to bolo aj na 4 a pol knižky...ak nie rovno 5. Toto mi príde troška zbrklé. Ale určite to zaujme.
    Zato jej vek to uhral tak, že si vďaka tomu knihu určite zapamätám.
    Aj kvôli tvojmu odporúčaniu.
    Je ťažké nájsť oddychovú fantasy a ja by som to možno skúsila len...rozmýšľam ako o 4 roky starší človek a môjmu vkusu je také ťažké ulahodiť až sa bojím, že sa unudím. Žáner fantasy ma vždy v niečom nudil.
    Ugrrm. Ale obálka ma zase raz fascinuje.
    A názov sa mi páči.
    Možno áno. Raz. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že to nie je len chyba autorky, pretože chyby, ktoré sú tam mala opraviť redaktorka, myslím, že o takých päť rokov Vanessa napíše niečo z čoho budú ľudia paf, som si istá, pretože jej štýl je dobrý, len nie je vypísaná a to sa dá len s postupom času :)
      ver mi mne ako starej 24ročnej koze sa to páčilo :) tak prečo by sa to nemohlo páčiť aj tebe :)

      Odstrániť
  3. Tá obálka ma stále desí :D Recenzia bola veľmi pekná, ale teraz som sa presvedčila, že by ma to asi nebavilo. Ja mávam pri čítaní dosť vysoké nároky nehľadiac na to, koľkoročná autorka to napísala. A ak niečo poputuje na pulty kníhkupectiev, nemalo by to byť len priemerné, ale výborné. Rada čítam knihy, z ktorých padám na zadok.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Presne, tá obálka je mierny prešľap... ak sa rozhodujem, či knihu kúpiť, alebo nie, záleží mi aj na tom, ako bude vyzerať na poličke a teda či ma aj obálka presvedčí... väčšinou však siahnem po knihe, ktorá má nádhernú obálku, aj keď príbeh nemusí byť dobrý, ale po hroznej obálke som s myšlienkou, že dej by mohol byť fajn nesiahla :)
    13-ročná vydala knihu... hm... akosi sa mi tomu nechce veriť, hlavne nie ak hovoríme o slovenskom knižnom trhu a ide o slovenskú autorku, jednoducho mi to nejde dokopy a rozhodne by som bola voči knihe dosť skeptická, keby som si ju mala prečítať :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si naopak myslím, že obal nie je dôležitý. Ikar nevydáva knihy pretože by robil charitu, ale preto aby zarobil -čo znamená, že ich kniha musela zaujať a autorke veria. A nepočula si o 13 ročných talentoch? Tak ta troška ľutujem a navrhujem ti, aby si si prehodnotila životnú filozofiu. Áno, na Slovensku budeme hovoriť že to nie je možné, že to je určite zlé, je špätná obálka - typický prístup Slovákov. Ja jej držím palce, knihu som čítal a naopak si myslím, že je napísaná veľmi zrelo a pevne verím, že jej ďalšia kniha bude ešte lepšia a teším sa na ňu. Keby som bol ja kozmonaut, tak by som bol tiež skeptický....toto tiež nemá ani hlavu a pätu ako tvoja veta.

      Odstrániť
    2. mňa osobne musí najskôr zaujať príbeh, je mi jedno aká obálka je, ale každý sme nejaký :) no ja som knihu chcela prečítať zo zvedavosti, wow trinástročná, wow slovenská autorka, a neľutujem, že som si ju prečítala, lebo ten čas pri nej strávený nebol premárnený :)

      Odstrániť
  5. Obdivujem schopnosť vydať knihu v 13tich, to je skvelý začiatok 8) Myslím, že sa môže akurát len a len zlepšovať 8) Kniha vyzerá zaujímavo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. súhlasím :) toto je podla mna prvý krok a ked si spomeniem že v trinástych som písala chabé básne :D

      Odstrániť
  6. Bože v 13-nástich som sa tuším ešte hrala s barbie :D Má môj obdiv, i keď tá obálka by ma od knihy určite odradila, ten obsah vyzerá byť celkom fajný :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Podľa mňa je 13 dosť skoro...:P Ale tak, čo už. Pekná recenzia inak.^^

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ja osobne si myslím, že obálka nie je dôležitá, veď predsa to nie je chyba našej mladej autorky.
    A čo sa týka toho veku, som od nej o rok mladšia a taktiež píšem knihu. Všetko závisí od povahy človeka, ale myslím si, že práve tento svet s negramotnou mládežou (alebo skôr s LENIVÝMI deckami) nás, mladých spisovateľov - verte či nie, je nás dosť - podporuje v písaní.
    Taktiež, podľa môjho názoru, Vanessa nemusela čakať. Možno, ak by jej to Ikar nevydal, popracovala by na tom, ale celá táto kniha bol pre ňu risk a to, že jej ju vydali... musela byť šťastná ako blcha, keď sa to dozvedela.

    OdpovedaťOdstrániť