Justin Cronin - Dvanástka (Priechod #2)

Dvanástka je pokračovanie románu Priechod. Po prečítaní prvej časti som dúfala, že druhá časť bude aspoň taká dobrá ako jej predchodkyňa. Musím povedať, že Priechod sa mi páčil o kus viac, ale všetko po poriadku.

Justin Cronin má veľký dar slova. Všetko opisuje kvetnato, až sa vám niekedy môže zdať, že je to na škodu. V niektorých prípadoch som mala chuť pár stránok preskočiť, aby som sa dostala k tej časti, čo ma zaujíma. Situácie opisuje úderne a presne. Pri čítaní som mala pocit, že som na húsenkovej dráhe. Striedali sa akčné scény so scénami na uváženie a zas naopak.  Keď som sa dostali k akčnej scéne knihu som hltala plnými dúškami a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Avšak, keď nastali uvážlivé scény, tajne som dúfala, že sa čoskoro skončia a v knihe sa opäť začne niečo diať. 

Po prečítaní Priechodu som očakávala, že aj jeho nasledovníčka bude rovnako dynamická, akčná a pútavá. Ale tohto som sa nedočkala. Úvodných sto strán som sa zoznamovala s novými postavami a márne som čakala, kedy sa objavia preživší z jednotky. 

Aby ste ma nechápali zle. Kniha je skvelá, veľmi dobre napísaná, ale niečo mi pri nej chýbalo, z čoho by som padala na zadok. 

Cronin do deja zakomponoval množstvo postáv a zo začiatku som sa trochu strácala, kto s kým súvisí a kto s kým nie. Ako som prevracala strany, postáv stále pribúdalo a môj otáznik v hlave sa iba zväčšoval. Zdanlivo nezlučiteľné osudy sa v jednom okamihu preplietli spôsobom, ktorý som ani vo sne neočakávala. Jedno sa musí autorovi nechať, svojim postavám pripravil veľmi neistí osud, kedy nikdy neviete, ktorý deň bude vašim posledným. 

Príbeh vám nedá možnosť na nový zajtrajšok. Autor v ňom vkusne poukázal na skazenosť spoločnosti a skutky jednotlivcov. Pri čítaní som mala pocit, že mnohé zo situácií, ktoré sa v knihe odohrávali sa môžu stať aj v skutočnosti a to ani nepotrebujeme, aby svet zaplavili výry, ako nazýva upírov. Ľudia zahľadení do seba, hľadiaci len na svoje dobro sú schopní čohokoľvek a bez výčitiek svedomia. 

Keď som si prečítala názov knihy tešila som sa, že sa dozviem viac o Dvanástke, ale bohužiaľ sa mihli v knihe len veľmi okrajovo, čo ma dosť sklamalo, pretože po udalostiach Priechodu som čakala, že sa Dvanástka prejaví v plnej sile, ale opak bol pravdou. 

Ak by kniha mala aspoň o sto strán menej, príbehu by to nijako neuškodilo, ba naopak. Myslím si, že niektoré scény autor zbytočne predlžoval a vyžíval sa v opisoch. Osobne mi dlhé opisy nevadia, avšak musia byt dobre napísane a nenudiť a tu je ten kameň úrazu. Cronin až zbytočne zdĺhavo opisoval situácie na desiatky strán, kde by stačilo všetko opísať kratšie a nesnažiť sa čitateľa unudiť. 

Pre mňa bola Dvanástka emocionálny kolotočom, pri ktorom som nevedela, či mám smútiť za mojimi obľúbenými postavami, alebo sa strachovať o ostatných, pretože autor sa s nimi nemazná. V takom krutom svete aký vytvoril Cronin je prežitie požehnaním. 

Pri niektorých zvratoch som hľadela na stránku ako teľa na nové vráta a snažila som sa predýchať, čo sa práve v knihe odohralo. Poviem vám, týchto zvratov bolo hneď niekoľko a ja som zostala s otvorenými ústami, či si zo mňa autor nestrieľa. 

Rozhodne po knihe siahnite ak ste fanúšikmi série. Nesklame vás a dozviete sa mnoho zaujímavého a taktiež sa otvoria nové otázky, na ktorých odpovede si budete musieť počkať až do vydania ďalšieho dielu. 

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie RC výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu IKAR. Dvanástku nájdete na pultoch kníhkupectiev už tento utorok, 14. mája.